Písmo:
A-
|
A+
Na brehu zámok vystavala -
Piesočnú hradbu o veži.
Vyzerá márne žieňa kráľa,
Z rozprávky koník nebeží.
Do piesku prstom Srdce vpíše,
Odretú vetu: -Ľúbim ťa...
Za nos nás vodia všetky klišé,
Klamstvami pláž je vysmiata.
Do Srdca deva Túžbu vlieva.
Otvára bránu do hradu.
Preháňa sa jej hlavou prievan.
Neberie kráľ na návnadu.
Lastúru pridá, mušľu z mora,
Perleťou skvie sa ulita.
Iný by Láske neodolal,
O ruku by ju popýtal.
Nechodí koník, nieto kráľa,
Nevedú stopy k dievčine.
Hélios iba neotáľa,
K telu sa devy privinie.
Valí sa vlna, šumí more -
Piesočné srdce zaniká.
Dozunia struny Láskou choré.
Neviňme z toho koníka.
Zahalí závoj ošiaľ lesku,
Zrúti sa hradba vežatá.
Pochová Lásku pod hrsť piesku,
Utonie Túžba dievčaťa.
D r a g o 21/22062014
