pri šálke plnej tmavej noci
Múza ma máva
občas v moci
Priletí sem na Pegasovi
vypriahne ho z Malého voza
zaujme ju moja
podopretá póza
a osloví ma
svojim hlasom nečujným
ponúka mi hneď prvý rým
potom tu chvíľu šteboce
a v priamom nočnom prenose
štrikuje hravé verše zo slov
a núka mi ich
Som Múzy poslom
od starých bohov
k ľuďom zemským
spolu s Múzou si cestu kliesnim
od Srdca k Srdcu
ktoré búši -
budíme iskry z popola
zapaľujeme oheň v duši
polienko dáme do pahreby
prejdeme sa po siedmom nebi
alebo len tak
sviečky prítmie
vychutnávame
spolu chlípne
Mlčíme bez slov
na papieri
Ja ľúbim Múzu
Ona mi verí
Ona mi v ušiach vyzváňa
Sedíme neraz do rána
pijeme smutnú čašu žitia
máčame unavenú myseľ
až kým nás takto neprichytia
Bohovia starovekých mýtov
My s Múzou
koketujúc skryto
tu poéziou sýtime sa
ako dve adutové esá
vylievame si dušebôľ
až zas nás pojme nepokoj
a duša moja smútkom skučí
keď nad ránom sa Múza lúči
a celuje ma pritom slastne.
Teraz začínam písať básne.
Noc 08/090103 Drago
