Usadám na Schod od únavy,
Na chladný kúsok kameňa.
Nezbedný motýľ trepotavý
Pokúša kvietkov záhrenia.
Zrátavam v duchu, koľko bolo,
Po koľkých schodoch stúpal som.
Aj keď som nebol apoštolom,
Stúpal som schodmi za Hlasom –
Za hlasom Srdca, hlasom Duše,
Túžobne hľadiac do dialí.
Krídelka mať tak aspoň mušie,
Čo všetko by som odhalil…
Zrátavam… Už som skoro v Nebi…
Márne je moje snaženie –
Žrebec sa nikdy neožrebí.
Peter ma na Zem zoženie.
Od Alfy takmer po Omegu
Cez Vitu, Deltu, cez Iotu
Priúčal som sa žitia slangu,
Odhalil Duše nahotu.
Po schodoch šiel som, žiadne retro –
Zabrali nohy, kolená…
Odvialo staré lásky vetrom –
Hodiny nikdy nelenia.
Grackám sa ďalej, motýľ lieta…
Ďakujem Schodom Života.
Vlialo mi Slnko štipku Leta –
Ešte sa trochu pomotám…
D r a g o 10122015
Písmo:
A-
|
A+
