Pozerá sa oknom ako sneží,
Ako zbledla zima v závisti.
Na sýkorky hladné na nábreží.
Pomodlí sa... Zuby vyčistí...
Lebo ju tak doma vychovali.
Na svadbe zas bola v kostole.
Hľadieť z okna sa dnes muche máli
A nič jej tak oči nekole,
Jak za oknom čudo, čo sa belie -
Biele strechy, biela celá zem,
Vzduchom biele vznáša sa páperie. -
Na okno sa teraz vybodnem, -
Vraví mucha a už kamsi-čosi
Ocitá sa letmo na dvore.
Medzi vločkami sa ladne nosí,
Občas krídlami sneh preorie.
A mňa núti stavať snehuliaka -
Bez rukavíc, spodkov, bez šálu...
S vrankami si muška chvíľu kráka
Podľahnúc bielemu ošiaľu.
Čudo, že ju vôbec neoziabe,
Že jej mráz nelezie za nechty,
Že jej krídla, nôžky nie sú slabé...
Zvláda aj úlohu baletky -
Primabaleríny čiernokožej
V súbore Bieleho divadla.
Panebože, kto len za to môže,
Že mucha na hlavu dopadla?!
D r a g o 10012012
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
