Berie ma Hypnos do náruče –
Padajú viečka na oči.
Morfeus nosí od Snov kľúče –
Do zámky strčí, otočí…
Vstúpime vedno do palaty –
Driemu Sny vo dne vybledlé.
Seléna Noci závoj zlatí,
Temravou Boh nás povedie.
Cez plece hľadím Morfeovi –
Nečinnú čeľaď pobudí:
-Každý nech svoju Dušu loví!
Nalepia Sny sa na ľudí…
Zvedajú, po čom ľudia túžia.
Morfeus načrie do Snára.
Sníva sa Panne biela ruža,
Sezam sa Láske otvára.
O smidke chleba hladný sníva,
Hrabľami hrnie bohatý,
Chleborob zvie, jak vonia Niva…
Morfeus Lásku odšatí…
V záchveve Duše tvrdne telo,
Lúdia sa do Snov preludy,
Sníva sa, čo sa babe chcelo,
Riedená krv sa rozprúdi.
Dubina baží po žaludi,
Privravia sa vám povery…
S Morfeom lunnou nocou blúdim –
Bol by Svet hoden dôvery,
Keby nie ranné zmŕtvychvstane –
Morfea vtáča uletí.
Do Duše živý vietor vanie,
Spočíva ruža v púpäti.
D r a g o 14022015
Písmo:
A-
|
A+
