Poviem Ti rozprávku – tú, ktorú vlani…
Tú, ktorú z orecha krákali vrany.
Posaď sa do kúta ku kolovrátku –
Spolu sa zahráme na Zlatú Priadku.
Vvijem Ti do vláskov pár lúčov slnka.
V listnatom šeleste vánok nám brnká.
Upletiem vrkoče po samé päty.
Možno k nám Šťastena komínom vletí.
Vraj, ak sa unaví… Tak vravia ľudia…
Šťasteny naslepo po svete blúdia.
Podaj mi hebkú dlaň, ružové prsty…
Pred bránou do Raja vrtia sa chrústy.
Plamienok na tvári našpúli pery.
Pália ma uhlíky stratenej Viery.
Vrtí sa vreteno, hlava sa točí –
Šťastena nad nami privrela oči.
Venuj mi snežienky uprostred leta –
Pahrbky zmrzliny belobou svietia.
Pahrbky so špičkou sladkého medu
Spolu nás pred oltár obetný vedú.
Poviem Ti rozprávku… Tú, ktorú vlani
Krákali vrany nám o milovaní.
Vstaň a poď..! Letná noc za rohom čaká.
Pahrbky zmeníme na snehuliaka.
D r a g o 18072014
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
