Venujem Ti za mak svetla z Mesiaca,
Abo, ak chceš, vezmi si ho celý.
Mlčí Mesiac, keď sa nocou potácam,
Mlčí, keď si hoviem na posteli.
V jazere sa jeho obraz ševelí –
Jak osiky list sa trasie voda.
Po mesiaci zas je Mesiac dospelý –
Zlatý kľúč Ti od oblohy podám.
Do vienka Ti svoju Hviezdu priložím –
Ulomiť si môžeš z Oriónu.
Vyhladím Ti zimomriavky na koži,
Len mi dovoľ vdýchnuť Tvoju vôňu.
Objím ma, jak by si Mesiac objala –
Negližé Ti vytkám z jeho svitu.
Hviezdy sa už odievajú do gala,
Dolievajú čašu nedopitú.
Pláva Mesiac zapýrený po mori,
Moja tvár sa v jeho lúči pýri.
Iskierka sa do plamienka prehorí.
Srdcia búšia – skoro budú štyri.
Ku štvorlístku štyri konské podkovy.
Vliezol s nami Mesiac do komory.
Vonia Láska ako lístok bobkový,
Ale iba pri Egejskom mori.
D r a g o 18012016
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
