Kto nezažil, neuverí. . . (95)

Písmo: A^- | A⁺

Nenadávajte na Osud. Ani on s vami to nemá ľahké.

To, čo nie je zlé, je ešte horšie.

Čas by sme mohli stráviť iba vtedy, keby nám ležal v žalúdku.

Život je profík, len my sme veční amatéri.

Deti sú zvedavé, odkiaľ sa všetko berie.
Dospelí – kam sa všetko stráca.

Osud, od ktorého sa dá ujsť, prestáva byť Osudom.

Bral všetko, čo mu život dával.
Zistilo sa pri domovej prehliadke.

Život nás často núti konať dobrovoľne.

Každý život je hra.
Nie každá hra je život.

Ľúbim ťa, život, veď to vieš –
Kde môžeš, tam ma opľuješ.

Nestačí veriť v Boha. Treba, aby Boh uveril v nás.

Osud je krutý – vždy s nami krúti.

Mnohí si v živote nájdu miesto iba na státie.

Ľudia sú si rovní pred Bohom a bombami.

V živote sa udejú aj také veci, ktoré sa ide nestávajú.

V mladosti nás zaujímali otázky sexu, v starobe – odpovede.

Starý človek verí, že ho v živote stretlo šťastie. Iba si nepamätá, kedy a kde.

Šťastie je ako včelička. Nie každý kvietok zostane opelený.

Človek sa učí rozprávať, aby mohol počúvať a mlčať.

Jednu tretinu života prespíme, dve tretiny predriememe.

Smrť sa nedá natrénovať, aj keď sa o to niektorí pokúšajú.

Každá vláda je dočasná. A každý život tiež.

Rodíme sa takmer rovnako, no umierame rôzne.

D r a g o