Drahoslav Mika
Fčera v noci na valaľe
Zašvicil mešačok Na polnočnim ňebe, Hvizdočki do hňizdoch Pošidaľi sebe.
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky
Zašvicil mešačok Na polnočnim ňebe, Hvizdočki do hňizdoch Pošidaľi sebe.
Na bicigľoch chodzaŽandare - žandarki. Merkuju, žebi me Ňebrudziľi parki.
Švici slunko až do poražeňa,U kešeňi ňemam na pivo,Ňema euro aňi moja žena - Co to, Bože, ňeška za život?
Po dluhim čaše mi sebe zaš šednul za stol, namočil svojo piročko do tinti, a hutorim sebe: -Napišem ja zaš paru slova, naj ľudze znaju, že išče žijem. Ket sce už šicko kolo domu porobiľi a ňič mudrejše Vas ňenapadlo, ta šedňice sebe a čitajce. Možece i nahlas, žebi čula cala rodzina - ušporujece za eletriku. Bo ňeška šicko bars drahe. Ket mi toto šicko stalo, dzevedzešat peršim, ta novinki išče staľi dva koruni. Vracame še tedi o dvacec roki nazad...
Aňi ňeznam, jak začac. Aľe jakiška vnutorni hlas mi hutori, žebi mi sebe perše uvedomil, co to tota tinta z malim "t". Ta začňem stadzi. Išče ket mi bul mali chlapec, taki šintir smarkati, poslaľi me do školi. Škola bula na ňižnim koncu a stoji tam doteraz. Tedi še volala Narodna škola a učiľi še tam ročňiki od jedna do pejc. Starši chodziľi do Kerestura.
Dobri ľudze! Hento za mnu prišol Mižo, Hančov chlop. Hvari, požič peňeži! Jak ho poznam, ta na ňigdavraceňe. Šumňe mi ho viporajil, pošol na pšim dručku.
Dobri ľudze! Sam mi sebe sednul do fotela a zapaľil televizor. Tot co mi za ňim išče, tri dňi u fronce vistal. Na peršim programe jakiška hutorca diškuroval.
Dobri ľudze! - Kavej stuňeli! Bodaj ho fras ulapil! Žebi ho poražilo! Toho chto toto vidumal! - tak vriskala susedove Hanča našired valala, ket še doznala totu novinu.
- Bačo, a vi co sebe dumace o tim, že na Sloveňsku po sloveňski?- No coment!
Dobri ľudze! To neľem medži narodnoscami ňedorozumeňa. To už i podachtore našo še medži sobu češko dohutora. Najvecej toti popaňeti zabuľi, skadzi pochadzaju. Hento mi še štretnul z Ďurijom u Martine.
Dobri ľudze! Išče nam ňigda tak fajňe ňebulo jak teraz, ket-už mame uzakoňeni tot naš macerinski uradni jazik. Už sme i mi Slovaci jak ostatňi ľudze a možeme še postavic na nohi. Teraz še už o nas švet bizovňe dozna.
Vtipy po východniarsky. Tieto som tuším, posielal ešte do Roháča a bolo to pred viac ako 30-timi rokmi ... tak myslím, že je to už iste premlčané.