Drahoslav Mika
Prométheus (8) - Oheň
Rozzúri deľba vola Dia. Rozkope kosti - ďas ich ber! Titán je preňho podlá zmija, Neuzavrie s ním nikdy zmier!
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Rozzúri deľba vola Dia. Rozkope kosti - ďas ich ber! Titán je preňho podlá zmija, Neuzavrie s ním nikdy zmier!

Množia sa ľudia, Zem sa plní. Prométheus je vskutku rád. Zeus je stále na výslní, S Titánom nechce spory mať.

Nectia si ľudia slávnych Bohov, Dávno už sa ich neboja. K ohňu im Titán dopomohol. Nedôjde Zeus pokoja.

Dozerá Zeus na to plemä, Pretiera oči, neverí... Prebúdza práca, v nich čo drieme, Tratí sa posmech od perí...

Chabí sú, vetchí, jeho ľudia, V Olympu očiach úbohí. U mnohých súcit iba budia. Postaviť jak ich na nohy?

Zavládla nuda vo Vesmíre: Tie isté tváre tisíc liet... Bohyne k Bohom nie sú milé, Sebou sa medzi smú len zrieť.

Ponajprv myslí, potom koná - Thémide po je múdry syn. Poriadky ctí si zo zákona, Najvyššiemu sa neprosí.

Vyliahol svet sa z vajca sťaby Z Chaosu, zmätku bez tvaru. Urános z rán sa nevystrábil (Titáni došli Tartaru):

Podobá sa sám na seba ako vajce kindervajcu. Najradšej sa kamarátim sám so sebou. Peniaze si vždy požičiam a občas aj vrátim. Hlasuje sa rukou, nie hlavou!

Hranica už je zapálená, Plamene lížu Hérakla. Zatína zuby, nezastená. Náhle zem zvlhla, nasiakla -

S podliakom vojska mraky čierne. Démofoón strojí obranu. Veštcov sa pýta na znamenie - Zvíťazia, či sa poddajú?

Kráľovské mesto nemá kráľa, Nový sa ešte nejaví. S odchodom Hyllos neotáľa - Z Eurysthea má obavy.

Zahojí Chronos všetky rany, Scelia sa jazvy na duši. Iola a Hyll sú zosvataní, Makaria ich neruší.

Popredku pôjdu popútaní. S prvým ich vojom vypraví Héraklés s lúčom slnka ranným. Manželke pošle pozdravy...

Sexuálne je pravicovo orientovaný. Od myslenia bolí hlava. Od nemyslenia - celé telo. Zo všetkého sa vyzuť nedá. Napríklad z podprsenky.

Eiréne seje pokoj, ticho, Spievajú Múzy o mieri, Utíchol krvi lačný víchor, Vrátil sa úsmev na pery.

Minulo rokov sto či dvesto, Hádam aj zopár miriád. Na Diov Gaia gáni prestol: Zmrzačil Krona, a je rád...

Nebolo vidu, sluchu, vôní, Nebolo Svetla ani Tmy. Chýbali Priestor, Čas aj Pohyb, Bol iba Chaos bezodný.

Po čase zase Héra zhora Héraklu s túžbou do hlavy Zaseje semä nepokoja. Spomenie život túlavý...