Drahoslav Mika
Kabát (fejtón)
(Spomínanie) Je nedeľa. Hádam by som už aj do kostola mohol. Dávno som nebol. Pôjdem, možno starých známych postretávam. A možno i na mňa je kde-kto zvedavý. Verejne omočím prsty v nádobke so svätenou vodou, prežehnám sa, pred oltárom pokľaknem. Nech všetci vidia, že som kresťan, ako sa patrí. Pomodlím sa, možno neskôr i ku spovedi pôjdem. I na birmovanie. I deti na náboženstvo prihlásim. Veru, dávno som v kostole nebol... Len v čom ísť, čo si obliecť? Ani neviem, v čom teraz ostatní chodievajú. Vlastne... Nie, žeby som nevedel, ale nerád by som vyzeral medzi ľuďmi ako biela vrana. Alebo, zavarujbože, ako čierna ovca. Žeby som v tomto plášti? Nie, v plášti nie. Čo, ak bude fúkať? Niekoho by ešte mohlo napadnúť - kam vietor, tam plášť! V plášti tak pod rúškom tmy, ale teraz... Nie! Aha - tu tento kabát zoberiem. Je ako nový. Celkom pekný. Veď som ho skoro ani nenosil. Len na veľké sviatky. A ešte na významné dni a výročia. Veru, bývali také dni... Kedyže to bolo naposledy..? Tuším, v osemdesiatom deviatom. V októbri. Na výročnej...
