Drahoslav Mika
Prvá lastovička
Ráno k nám zavítalo leto
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Pod vplyvom Luny a priateľa - blogera Vila som sa dnes poprechádzal po kolíske európskej civilizácie spolu s Argonautmi, s Iásonom sme si dali po kalíšku ouza, a múza Melpomené (alebo to bola Aiodé? - autori sa rôznia), patrónka spevu, mi dožičila podeliť sa o ďalší krásny umelecký zážitok. Predkladám ho teda aj Vám... Nana Mouskouri (N ), vlastným menom Ioanna Mouskouri, sa narodila na tom istom ostrove ako Zeus, najvyšší z olympských bohov, na Kréte v mestečku Chania. Je medzi nimi síce veľký vekový rozdiel, ale možno ten krásny hlas jej dal do vienka práve on. Kréta dala svetu veľa zaujímavých ľudí aj z iných oblastí umenia a mnohí ta prichádzali a prichádzajú, aby našli tvorivú inšpiráciu. Narodila sa teda 13. októbra 1934. Doma ju od malička volali Nana (nie nana v českom zmysle), a tak sa rozhodla používať toto oslovenie ako svoje umelecké meno.

Piťo slucha u radijove koncert metalovej skupiny. Pita še oca:-Apo, už sce čuľi daco take?-Čul, sinu... Raz ket še zražiľi dva nakladne vlaki. U jednim buľi prazne kanti od mľika a u druhim šviňi kvičeľi. Niekedy som vymyslel preklad výrazu Heavy Metal do východniarčiny - Trepaňe po bľachoj (bľacha = plech)Keby mi bol niekto pred pár dňami povedal, že sa započúvam do metalovej hudby, vysmial by som ho. Mám už svoje roky a trochu iný vkus. Lenže cesty Pána sú nevyspytateľné... A tie moje niekedy tiež. Rád blúdim bezcieľne prírodou, lesom, ulicami miest... až kým nezablúdim (už sami to stalo viackrát). Tentokrát sa mi podarilo zablúdiť na You Tube. Veď viete, ako to tam chodí. Do oka mi padli mená starých slovanských božstiev, teda pohanských alebo prírodných, ako sa tomu dnes hovorí, a ktoré (čuduj sa svete) sa dnes vracajú do povedomia najmä u mládeže, a to takmer po celej Zemeguli (všade svoje vlastné, pravdaže). Únik zo súčasnej, nie najružovejšej, reality. Buďme úprimní - takmer všetky kresťanské sviatky majú svoje korene v pohanstve, alebo s ním nejako súvisia.

Za zavretými dverami (sa už zo zvyku otvárajú fľaše)(Bonúsik pre tých, ktorým je odrazu smutno za Jánošíkom)Chata - nehnuteľnosť na hronskom pohorí ešte stojí, stále sa čaká na jej zlegalizovanie. Je jar, a ako vravieval môj priateľ Ľubo Scholz (humorista...už nás sleduje iba zhora a možno mu práve nalieva nektár Julo Satinský): -Venku krásně slunce svítí, ptáci řvou...! Cez dieru v spodnej časti dverí prelezie vonku psík Floki. Nechce byť na ťarchu zbojníckej spoločnosti, a tak sa vyšiel "vyvonkajčiť" sám. Nadýchne sa čerstvého vzduchu, urobí pár kľukov a dva páry drepov, tri razy obehne okolo chaty, zastaví sa pod listnatou jedľou (v Hornouhrách je všetko možné), zodvihne ľavú zadnú labku, ktovie načo?, potom pokrčí zadné nožičky, chvíľku v tejto póze zotrvá, postaví na na štyri, pozrie sa za seba, spomenie si, že jeho predkovia boli inteligentní vlci alebo farkaši, a zahrabe to.

V príspevku o Gajdajovom Triptychu som dva razy spomenul meno Aidy Vediščevovej (svojim štýlom interpretácie mi tak trochu pripomína Editu Pjechu), ktorá naspievala niektoré pesničky pre jeho filmy. Najpopulárnejšou sa stala Pesnička o medveďoch z veselohry Kavkazskaja plennica - Kaukazská zajatkyňa. Tu, ako som onehda spomínal, prepožičala svoj hlas Natálii Varlej... A svoj hlas prepožičiavala Aida aj do mnohých ďalších hraných aj animovaných filmov a seriálov. Jej meno sa však v titulkoch nie vždy objavilo. Ale poďme po poriadku, aby nám tu nevznikol galimatiáš (krásne slovíčko, ťažko ho prekladať do iných jazykov)

Nevolajte v noci o pomoc, naparia vám pokutu za rušenie nočného kľudu.Ak klamete, tak už tak, aby ste si aspoň vy uverili.

Bez časového posunu Teda rachot motorov, ktorý sa neustále približuje, až nakoniec zapadávajúc do bahna sa k rybníku dovalí veľká vétriéska s vlečkou, obidve pod celtami, a za nimi sa vlečie kombajn SK-4, prerobený na poľnú kuchyňu, z ktorej sa dymí, pretože aby bol čas dokonale využitý (Čas sú peniaze.), už cestou sa varí guľášik a laci-pečene. Všetci prítomní vstávajú zo sedadiel a ováciami vítajú prichádzajúce vozidlá. Túto neveľkú kolonu predbehne motorka so sajdkou, ktorú riadi prvý janičiar a v sajdke, ľudovo zvanej loďka, sedí Ich veliteľ.

Dávno to bolo, nejaké štyri desaťročia späť. V Prešove, meste mojich študentských výstrelkov. Môj dobrý priateľ Janko Tlučák z Pohorelej ma nahováral, aby sme sa šli pozrieť do "kulturáku" na vystúpenie detských folklórnych súborov. Snáď to bol festival... vystúpenia trvali dva dni. Možno ma ta Janko ťahal preto, že tam vystupoval aj súbor z jeho rodnej obce (vrátane krásnych Horehroniek, ktorým sa už začínali zapaľovať lýtka) a on sám pred málo rokmi v ňom účinkoval. Spočiatku som váhal... folklór... ešte k tomu detský... nás v tom čase lákali hviezdy pop musik. -Ak sa ti to nebude páčiť, pôjdeme na pivo, -povedal Jano, a to ma presvedčilo.

Na druhý deň. Rybník vo Veľkých Ozorovciach na južnom Zemplíne. Z jednej strany hrádza, z druhej šašinový porast, za hrádzou rastú smutné vŕby a aby im bolo veselšie, rozprávajú si vtipy o Mórickovi. Sem-tam sa z vody nad hladinu vyhodí kapor, žaby kvákajú, komáre štípu, lastovičky si máčajú brušká poletujúc nad hladinou a chytajú škodlivý hmyz, ktorý je priam na nerozoznanie od hmyzu užitočného.