Drahoslav Mika
Triptych Leonida Gajdaja
Mnohí čitatelia mojich výtvorov, ktorí ma osobne nepoznajú, si možno myslia, že žijem iba nostalgiou. Do istej miery majú pravdu, dnes vzhľadom na môj vek, mi nostalgia celkom vyhovuje. Ale rád sa aj zasmejem, či už na vypočutom alebo prečítanom príbehu, na dobrej komédii a niekedy doslova neodolám pokušeniu a sám vytvorím komickú situáciu (v psychológii existuje pojem "moria" a je to vraj akási túžba urobiť či povedať niečo smiešne). Humorné veci tvorím dokonca ľahšie ako vážne. V mladosti sa mi stávalo, že som vyšiel z kina, keď dávali nejakú dobrú komédiu, a hneď som si kúpil lístok a šiel som dnu ešte raz (Laurel a Hardy, Frigo, Karolko Čaplinovie, Vlastík Burian...) Vtedy bolo smiešnym, ak niekto spadol, alebo ak do niekoho hodili tortu. Dnes uprednostňujem slovný humor, najmä vyplývajúci z viacznačnosti slov (homonymá) alebo slovných hračiek. Švejka som čítal prvýkrát v ôsmom ročníku s baterkou pod paplónom, lebo mama ma posielala spať, aby som ráno bol schopný ísť do školy. A tam som sa nahlas smial a dusil.
