Drahoslav Mika
Nostalgické
(zamyslenie pri študentskom pive)
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Hneď na začiatku svojho článku (teda ešte v perexe) by som chcel napísať, že to nebude o žalostnom stave ruských a ani našich ciest (To by bola tiež zaujímavá ale oveľa širšia téma). O mojich predchádzajúcich článkoch v tejto rubrike (najmä po tom s frontovými pesničkami Jeleny Vaengy) mi pár mojich známych povedalo, a jeden verný čitatel napísal, aby som tému 2. svetovej nechal radšej až na začiatok mája. Možno som staromódny, ale ja podobný názor nezdieľam. Myslím, že články o Veľkej Vlasteneckej vojne, ako v Rusku 2. svetovú tiež nazývajú, sa môžu písať po celý rok (veď vojaci, často len mladí chlapci alebo dievčatá, či už na jednej strane frontu či na druhej, zomierali po celý rok, ba dokonca celé štyri roky) a je to rovnako aktuálne stále. Veď na koľkých miestach horia vojnové ohniská na Zemeguli napríklad aj v dnešný deň?

(Pokračujem.) Tak som sa rozhodol, že keď budem nabudúce pozerať Sedem statočných, tak už budem konečne fandiť Kalverovi. Chudák, veď jeho nikto nemá rád. Možno je preto taký „zlý". Celkom by sa hodil do slovenskej politiky. Ináč z amerických filmov dokážem pozerať už iba staré westerny.

A teraz si musím dobre rozmyslieť čo napíšem, Džoči si veľmi potrpí na presnosť (mohol by sa uraziť, pohnevať, a v takom prípade aj rok so mnou nerozprávať). Pod jeho básničkami napr. nájdete - nielenže dátum, ale aj hodinu, minútu a presné miesto napísania - v kuchyni, na lavičke, v kupé vlaku a pod. Všetko sa u neho musí zhodovať so skutočnosťou.

Ak za vami nik nestojí, postavte sa do radu. Ak vám tečie do topánok, obujte si čižmy. Ak sa k vám šťastie obráti chrbtom, kopnite ho do zadnej časti. Ak chcete hosťom vylepšiť náladu, hádajte sa s manželkou. Ak vám chutí ranná káva, presvedčte sa, či ste ozaj doma. Ak to takto pôjde ďalej, tak to ďalej nepôjde.

O trinásť minút neskôr. Vatra pred chatou sa pomaly rozhára, Floki sa nehára, nemá s kým.

Veľa spisovateľov sa už priznalo k tomu že ich diela vznikli, boli napísané, na dosť zvláštnych miestach. Pri hľadaní inšpirácie sa utiekali aj k rôznym rituálom. Gogoľ si vraj vyložil na dvor veľkú drevenú kaďu a naplnil ju vodou.

O dvanásť minút neskôr.JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza

Jelena Vaenga / / Ešte pred pár mesiacmi som ju nepoznal a dnes sa v nej vyžívam. Momentálne je v Rusku populárna. Som prekvapený, že ako žena spieva frontové piesne. Trochu nezvyklé podanie. Ale páči sa mi. Pri slovách "vstavaj strana ogromnaja" si všimnite, že hádam ani pri hymne sa Rusi tak nepostavia do pozoru, ako pri tej piesni. Tam k odbojárom a tým, čo položili životy, majú trochu iný vzťah.

O celé štyri hodiny neskôr: Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou. Kto chce chytiť bronz rýchlejšie, natiera sa anglickou slaninkou, lebo tá je viacej začmudená rozmanitými karcinogénmi. Po zemi sa plazia dažďovky, v pozadí tancujú víly, lesné žienky, vlci a Kevin Kostner. Aby to malo lepší šmrnc, tancujú odzemok. Vrabce na stromoch čvirikajú, ďatle vysielajú svoju morzeovku, kukučky znášajú vajcia do cudzích hniezd, iba straky kradnú ako straky.

Keďže nielen chlebom bol človek odjakživa živý, ale občas sa dosýtil aj rôznymi polievkami či kašami, kedysi dávno náš prapredok vymyslel lyžicu. Materiály na jej výrobu boli rôzne - spočiatku také, ako príroda poskytovala v danej zemepisnej lokalite - kosť, drevo, hlina, neskôr pribudli kov, porcelán, sklo...

Prológ: Poštárky a poštári to nikdy nemali ľahké. Kedysi, ale nebolo to zase až tak dávno, asi každý odoberal nejaký časopis, noviny. Keď sa človek, neskoro popoludní vrátil z práce, čakala ho v schránke (alebo už na stole), denná tlač a mohol si prečítať ranné správy. Blogy ešte neboli a chceli sme si niečo pekné a zaujímavé prečítať aj vtedy. Výber titulov u nás nebol veľký, mali sme tu, myslím, iba 3 denníky (a to som zarátal aj Roľnícke noviny) a pár časopisov. Naša rodina, okrem slovenských periodík, odoberala aj pár (asi 10) ruských. Detské časopisy pre deti, ženské magazíny pre manželku, Sovietskij fiľm (okrem iného) pre mňa. Poštári a poštárky to nikdy nemali ľahké, keď ale opúšťali náš vchod, iste sa im taška značne odľahčila.

O 30 minút neskôr. Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes vtiahnu hlavy medzi plecia. Ale keďže sa nič nebezpečného nedeje, natiahnu ich do ešte väčšej výšky ako ich mali predtým, asi tak ako Východniar, keď pozerá, či by sa pre neho nenašlo nejaké voľné miesto v Prešporku.

Viac ako utajených svedkov máme u nás utajených páchateľov.V demokracii si môžete kúpiť všetko. Aj hlasy voličov. Ale aj mandarínky.