Pohľad na Liptovskú Tepličku v objatí vrchov
Táto obec získala na popularite predovšetkým v roku 2007, keď bola vyhlásená Dedinou roka. V roku 2008 získala zase titul druhej najkrajšej obce Európy.
Teplička má svoje osobité čaro v každom ročnom období. Letné počasie je pozvánkou pre milovníkov turistiky. Trasy vedú údoliami Čierneho Váhu a Ždiarskeho potoka priamo na Kráľovú Hoľu. Trasy sú značené a každá poskytne turistovi úžasný zážitok. Krásna jesenná príroda poskytne návštevníkom taktiež nezabudnuteľný pohľad a navyše je zaručené, že hubári nevyjdú z lesa s prázdnym košíkom. Ak zavítate do Tepličky, keď oddychuje pod snehovou perinkou a jej belosť zadymujú iba komíny domácich, iste nebudete ľutovať. Ak radi lyžujete, ste na tej správnej adrese. Teplička má upravené zjazdovky v dĺžke 7 km , vhodné pre začiatočníkov aj pokročilých. V prípade, žeby si pani Zima neplnila povinnosti ako sa patrí, dopomôžu kvalite zjazdoviek správcovia svahu technických snehom. V Tepličke nájdete ubytovanie v penziónoch aj v súkromí. Vždy sa čudujem, ako je možné, že chýry o nej zaviali do cudziny a že táto maličká obec láka každoročne čoraz viac zahraničných turistov, predovšetkým v zime. Prichádzajú s autami naloženými lyžiarskym výstrojom. Uvidíte Čecha, Poliaka, Maďara, Nemca....
Liptovská Teplička je organizátorom folklórnych slávností Pod Kráľovou Hoľou , konajúcich sa v dedinskom amfiteátri. Tento rok, v prvých augustových dňoch, sa konal už ich štrnásty ročník. Akcia každoročne priláka okolo päťtisíc hostí, aby si vychutnali oslavu folklóru nielen domácich súborov, viacerých slovenských telies ale aj hostí zo zahraničia. Samotná Teplička sa môže pochváliť mnohými speváckymi talentami, mnohí z ních sú sústredení do súboru Tepličan. Aj deti môžu rozvíjať svoju lásku k tradíciám v detskom súbore Turnička.
Táto dedinka sa hrdí ešte viacerými raritami. Pripomeniem , že má svoj erb, svoju zástavu a dokonca aj svoju pečať. Má však aj raritu, vari ojedinelú v celej Európe. Sú ňou unikátne tepličské (zemiakové) pivničky, ktoré sú vyhĺbené do vápencovej zeme. Majú hruškovitý tvar, smerom dole sa zužujú, udržia takmer po celý rok stabilnú teplotu 2-6 stupňov a tak zelenina, predovšetkým však hlavná plodina pestovania domácich - zemiaky, po tepličsky grule- tam vydržia ako čerstvo vykopané až do ďaľšej sezóny. Tie pivničky vyzerajú ako obydlia škriatkov. Predstavte si kopec a v ňom dvierka vedľa dvierok. Pre domácich nutnosť, pre turistov - návštevníkov cieľ cvakania fotoaparátov. Aj známy fotograf Martin Martinček často prichádzal do dedinky, aby fotil jej nádherné zákutia, jej obyvateľov, ich neľahký život a čarovné škriatkovské úschovne darov zeme. Z detských čias si manžel pamätá , ako chodieval po dedine, po kopcoch , vždy s pripraveným fotoaparátom. Rád sa porozprával s tetuškami na priedomí, s koscami, s kopáčmi zemiakov, či deťmi na dvore. Teplička bola jeho srdcu veľmi blízka a v nejednej jeho publikácii nájdeme krásne fotografie.
Zemiačky sa v Tepličke pestujú vari odjakživa. Pestujú sa však na takých políčkach, aké tiež hocikde neuvidíte. Sú terasovité, usadené do kopcov a svedčia o neuveriteľnej húževnatosti a vynaloženej drine domácich. Vždy, keď som na dvore rodnej manželovej dreveničky a hľadím na tie zorané kopce tak vzdávam hold pracujúcim rukám tepličských gazdov.
Aj Tepličky sa rokmi dotkla moderná výstavba, aj tu už nájdete okrem pôvodnej ľudovej architektúry , okrem drevených zrubových domov s pravými "kadibudkami" aj tie murované so všetkými výdobytkami modernej doby. Ani tu život neostal stáť, aj tu sa kráča s dobou. Ten správny punc obci však naďalej dávajú drevenice s malými dvormi, záhradkami a chlievikmi. Na ceste v lete môžete stretnúť kŕdeľ gagotajúcich husí , koníka či zablúdené sliepky. V potôčiku, ktorý sa vinie dedinou ešte stále v lete ženičky perú , hoci väčšina už práčku vlastní.
Obec prirástla k srdcu mne, zamilovala sa do nej naša dcéra a nesmierne rada sa tam vracia. S manželom už prešli mnohé turistické chodníčky, aj tie oficiálne, aj neoficiálne - veď manžel ako dieťa a tínedžer ich mal s bratmi schodené krížom krážom. Samozrejme, že ich kroky viedli aj na Kráľovú Hoľu. Keď je po daždi, tak "kráľovohoľský golem"ožíva a zo svojho povestného diadému vypúšťa obláčiky pary a tak dáva obyvateľom vedieť, že ich verne stráži.
Ak vaše tátoše budú smerovať do týchto končín, spomaľte na hlavnom ťahu a zabočte v Štrbe na Šuňavu. Keď ju prejdete, tak cesta vás zavedie síce na koniec sveta ,ale zároveň aj na začiatok malebnej obce Liptovská Teplička. Neoľutujete...
Manželova rodná drevenička (v kruhu ôsmych súrodencov a láskavých rodičov v nej prežil
krásne detstvo)
Rodný dom ešte raz
Dolina nad Tepličkou
Lúky nad Tepličkou pod záštitou Kráľovej Hole
Iný pohľad na Kráľovu Hoľu
Dcérka s batohom cez Smrečiny (lúky nad Tepličkou)
Tradičným dreveničkám konkurujú murované domy
