Sťažujem sa a pritom sa mi tlačia na myseľ slová pokory - "Komu nestačí málo, viac nie je hoden", cha... No, dobre. Viem, že sú gazdinky, ktoré sú na tom horšie a nesťažujú sa. Už som ticho.
Našu pôvodnú, plechovú linku sme nahradili pred pár rokmi novou, na mieru robenou. Určite zmenila panelákovú kuchyňu na nespoznanie a ja sa v nej cítim omnoho lepšie. Pri jej plánovaní, čo sa týka rozloženia skriniek, prichádzali návrhy pomerne ľahko, manžel sedel trpezlivo so mnou pri počítači a kreslil mi návrhy v 3D. Problém nastal až pri riešení potencionálneho "úložiska" mojich verných kamarátok - koreničiek. Tých mám neúrekom, ide o sklenené fľaštičky rôznych veľkostí, zväčša také tie laboratórne so zabrúsenými hrdlami, aby korenie bolo kvalitne uzatvorené. Väčšina fľaštičiek je z priehľadného skla, no mám aj tmavé. Niektoré koreniny svetlo v láske nemajú. Koreničky potrebujem mať poruke, na jeden šmah ruky, žiadne uzatvorené priestory... Preto som vymyslela popod celú linku úzku poličku, na ktorej tróni moja pýcha, moja zbierka. Ale priznávam, že mám aj také, ktoré používam len veľmi zriedkavo a tie sú už zatvorené v linke, na moju poličku 280 cm dlhú sa už nezmestili, cha.
V lete, keď boli u nás na prázdninách synovec s neterkou, tak Tomáško pri raňajkách uprene hľadel na poličku a spýtal sa ma: "Janka, koľko máš tých koreničiek?" "Neviem, Tomáško, mne nikdy nenapadlo spočítať ich. Ak chceš vedieť, musíš ich spočítať ty", celkom zvedavá som mu navrhla. Synovec nelenil, vyskočil zo stoličky a začal počítať. Dostal sa k číslu 56. "Fíha, ale ich je veľa", uznanlivo skonštatoval. " A to so všetkými varíš?", zvedavo sa pýtal ďalej. "Samozrejme", znela moja pravdivá odpoveď. Tomáškovi to stále vŕtalo v hlave a tak ma začal skúšať. Na niektorých koreninách mám lepku s názvom, no na väčšine - tých notoricky známych - nie. Bral niektoré do rúk a vypytoval sa na čo sa používajú. Najviac ho zaujal gyros. Ani neviem prečo, no stále sa točil okolo neho. Chcel ho ovoňať - ocenil, že vonia dobre... Tak som mu povedala, že na druhý deň urobím teda mäsko na gyrose, takú minútku na grilovacej panvici. Môj malý gurmán natešene súhlasil a pridala sa aj Lucka. Musím sa pochváliť, že si veľmi pochutili a že som takto pripravovola mäsko počas ich pobytu viackrát. Bola radosť pozerať sa na nich, ako si pochutnávajú.
Neskôr Tomáško skonštatoval: "Vidíš, aký som mal dobrý nos, mne to mäsko s gyrosom veľmi chutí, to korenie je super". Bolo mi to veľmi milé, chlapec sa točil okolo mňa v kuchyni a so záujmom sledoval, čo ako robím a čo čím korením. Sám pridal rady, ktoré odkukal doma a pri varení mi aj pomáhal. Dokonca jeden recept na špagety mi napísal do mojej zbierky receptov. Teším sa, akú mám krásnu pamiatku. Keď raz bude veľký a ja budem ešte drať topánky na tomto svete, iste mu to raz ukážem a pripomeniem. Už teraz tuším, ako sa zasmejeme.
Som nesmierne rada, že už aj na našich pultoch sa nachádza nespočetné množstvo korenín. Veď moja maminka, výborná kuchárka, mala doma len to základné a na prilepšenie nosil tatulko kadejaké špecialitky zo zahraničia. Tiež bol "zberateľom" korenín, možno som to podedila.
Na mojej poličke nájdete jednodruhové koreniny ale aj tie miešané. Medzi moje obľúbené patrí už vychválený gyros, curry, rôzne grilovacie zmesi, miešané koreniny na ryby, na grilovanie, steaky, na zemiakové jedlá, kurkuma, adžika, sapori piccanti, kurkuma, pargo... Každé korenie má svoje odporúčané určenie použitia. Ja sa však nie vždy toho držím. Mňa baví skúšať, experimentovať. Vždy mám však na pamäti, že v tomto prípade viac ako inde platí - všetko s mierou. Koreninky milujem. Používam ich ich však opatrne, pretože prekorenené jedlá, v ktorých sa vďaka ich prehnanému množstvu stráca samotná chuť základnej suroviny, neuznávam. Pri mnohých aromatických koreninách platí, že menej je viac.
Mojim obrovským prianím je, aby varenie v mojom kráľovstve nebolo len remeslom, preto si často za sporákom plním svoj detský sen, som čarodejnica s vareškovou paličkou a kúzlim tak, ako sa mi práve páči...
malý kuk - do môjho kráľovstva
