Myslím na jeho neodolateľnú vôňu a ešte neodolateľnejľšiu chuť. Už v detstve, kedy okrem karameliek na trhu nič moc karamelové nebolo, vyrábali sme si doma spolu s bráškom karamelové lízatká. Zväčša, tajne, keď sme boli doma sami. Išlo nám to báječne a chutili nebíčkovo. Milovali sme aj krowky, tie sa z Poľska nosili na kilá, cha. Keď si predstavím tie správne, ťahavé na pol metra .... ále, škoda slov.
V lete strávili u nás dva týždne bratove deťúrence. Môj synovec miluje karamel ako bráško a ja. Veď gény neobabreš... Tak som sa po rokoch pustila do vyrábania karamelových lízatiek. Tomáško sa len čudoval, čo to stváram. Zrod lízatka pozoroval so zatajeným dychom a nemol sa dočkať, kedy to čudo už zatuhne. Chutilo. Odvtedy, keď sa máme stretnúť tak ho vítam karamelovým lízatkom. Keď vidím tie jeho šibalské očká a ešte šibalskejší úsmev, ktorým ma obdaruje, tak viem, že na lízatko nezabudnem ani pri ďaľšom stretnutí.
U nás by neboli Vianoce Vianocami, keby na stole nerozvoniavala griláž. Existuje mnoho receptov, no ja som verná tradícii mojej hlohovskej babky. Je pravdou, že recept má trošku zložitý postup, no chutí báječne. Jemne sa krstí aj rumom, takže zvádza aj svojou typickou vôňou. Zvyknem robiť aj karamelové burizónové guľky alebo karamelový tvarožník. Nikdy nepohrdnem karamelovou zmrzlinou (sekundu, musím si utrieť tečúce slinky) alebo nejakým iným hriešnym karamelovým pokušením.Och, karamel, kto ťa vymyslel?
Karamel oceňujú okrem môjho jazyka-maškrtníka aj cukrári. Karamel sa dá v prípade potreby aj prifarbovať a šikovná ruka cukrára dokáže z neho vykúzliť neuveriteľné tvary. Videla som svadobnú poschodovú tortu, ktorá bola vyzdobená karamelovými ružami, žltými, červenými, ružovými - nádhera.
Karamel, do ktorého pridáme smotanu vytvorí úžasnú polevu na palacinky, prípadne aj na parené buchty. Karamel urobí svoje dokonca aj na mäse. Keď mäsko pred dopečením jemne potrieme medom, ten skaramelizuje a vytvorí neodolateľnú chrumkavú kôrku.
Od dcérky som vo vianočnom balíčku našla sprchovací gel. Poviete si, no a čo? Sprcháč, bežná vec. Áno, bežná, pokiaľ v jeho názve nestojí "créme caramel". Keby na zadnej strane fľašky nebolo výrazné upozornenie: "for external use only", neviem, či by som ho aj neoblizla. Poslúchla som varovanie, chuťové poháriky cvakli naprázdno. Rozhodla som sa teda vyskúšať účel jemu určený. Šup do vane! Moje nervy! Akoby ste padli do karamelovej torty. Chcelo silnú dávku pevnej vôle opustiť voňavú vaňu. Dovolím si skonštatovať, že ide o gel iba pre silné povahy. Po karamelovej očiste som si tak voňala, až ma prepadol strach, že sa pričiním o zrod novej úchylky - autokanibalizmu, že sa jednoducho "zožeriem!"
Verím, že sa medzi vami nájde nejaký karamelový fanatik. Myslím, že akurát ten dokáže moju karamelovú pieseň pochopiť a vychutnať tak, ako som si to ja vychutnala, keď som ťukala tieto písmenká po klávesnici. Ozaj, nedáme si čosi malé, hm, žeby karamelové?
Karamel mi jazyk dráždi
mladá, stará...
verná zostanem mu navždy.
