Darčeky majú robiť radosť...

Už  dávno je preč doba, kedy som bola na plný úväzok mamou malého dievčatka. Ako mi pribúdajú rôčky, tak na tie časy spomínam čoraz častejšie. Prežívam isté okamihy znova  a znova, akoby som ich tým chcela oživiť. Žiaľ je to márny pokus, už navždy zostanú len spomienkou. Spomínam na tie roky veľmi rada, vtedy som sa skutočne cítila šťastná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (53)

Je čas vianočný a ja som spomínala na Vianoce, ktoré sú už len stránkou v pomyselnej kronike našej rodiny. Vianoce s detským smiechom sú tie najkrajšie. Opisovať očká tancujúce po vianočných ozdobách, opisovať radosť z vianočnej nádielky je zbytočné. Myslím, že to pozná každý rodič. Podľa mňa, Vianoce predovšetkým patria deťom. Keď vyrastú, odídu z domu, Vianoce zmenia svoju tvár.

Dnes mi prišli na rozum Vianoce, na ktoré však výnimočne nespomínam rada. Pri kupovaní darčekov pre našu malú dcérku som akosi dávala prednosť praktickým veciam - oblečeniu. Mala som totiž pocit, že hračiek má veľa a že je zbytočné nosiť drevo do lesa. Myslela som si, že malá slečna bude mať z nových vecí na oblečenie rovnakú radosť, ako z darčekov po iné roky.
Po večeri sme si ako vždy zasadli každý na svoje obľúbené miesto a dcérka zaujala pozíciu rozbaľovača priamo pri stromčeku. Podľa balíčka som vedela, ktorý komu patrí a tak ona ich brala do ručičiek, ja som pošepkala komu ho má dať . Stále s napätím čakala, kedy padne jej meno. S radosťou sa vrhala do rozbaľovania mašličiek, driapala ozdobný papier a vybaľovala darčeky. Už pri rozbaľovaní som mala pocit, že čosi nie je v poriadku. Jej povestné vykrikovanie od radosti sa nekonalo. Vybalenému darčeku venovala chabý úsmev, sekundu pozornosti a znovu so zvedavosťou sa púšťala do rozbaľovania ďaľšieho. Balíčky sa míňali, pod stromčekom zostalo prázdne miesto.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Tak čo, aký bol Ježiško? Máš radosť z darčekov?" , snažila som sa neohrabane vyprovokovať nejakú reakciu radosti.

"Hm, pekné", nepresvedčivo mi slušne odpovedala.

"Mami, Ježiško zabudol na hračky?", opýtala sa ma zrazu s hlasom, ktorý predznamenával plač.

Doteraz si pamätám ten pocit, ktorý ma oblial. Uvedomila som si, že pre také štvorročné dieťa oblečenie nič neznamená, že oblečenie berie ako čosi "obyčajné", nezaujímavé a do zoznamu svojich prianí by si ho samé nikdy nezaradilo.

Pozrela som na manžela a hľadala som pomoc, aby nejako situáciu zachránil. Márne. Musela som z toho vykorčuľovať sama. Zrazu som si priala stáť pred hračkárstvom a mať možnosť jej ihneď čosi kúpiť. Viem, že to nemuseli byť drahé hračky, ale mali tam byť. Tie smutné oči vidím aj teraz. Snažili sme sa jej narozprávať, že asi už v obchode hračky neboli, že pôjdeme po Vianociach pozrieť, či už prišli a že jej kúpime, čo sa jej bude páčiť. V nádeji, že tomu tak bude, sa postupne vracala do svojej nálady. Jej vianočnú nádielku som radšej rýchlo odložila. Veď aj tak ju nezaujímala. Moja radosť bola úmerná jej, takže netešili sme sa obidve. Moje výčitky nemali konca kraja...

SkryťVypnúť reklamu

Uvedomila som si, že som urobila chybu. Nakúpila som jej to, o čom som vedela, že by potrebovala. Zabudla som však na to, že dieťa nepremýšľa prakticky, dieťa je dieťa a pod slovom darček sa mu vybaví predovšetkým hračka. Viem, že akúsi maličkosť síce našla, aj nejakú knižôčku ale pri tej kope oblečenia to bolo iba zrnko. Viem, že teraz niekto môže namietať... že chyba bola v nás, že sme jej roky predtým dopriali hračiek a tak automaticky čakala, že zase nájde pod stromčekom poriadnu nádielku. Už z domu som bola naučená, že my- deti, sme vždy mali bohaté Vianoce. A tak nejako sme to preniesli aj voči našej malej. V ten rok som to však nezvládla...

SkryťVypnúť reklamu

Ako "Ježiško" som zlyhala na celej čiare. Bola som rada, že už na druhý deň sa darčekami dcérka nezapodievala. Zdalo sa, že na "krivdu" zabudla. Teraz mi napadlo, že by som sa jej mala opýtať, či si to pamätá... Ktovie...

Odvtedy mám na pamäti, že podobne to asi funguje aj u dospelých. Neviem, kto skáče radosťou, že rozbalí papuče či ponožky (cha...aj také zvyknem kupovať). Často najväčšiu radosť urobí hoci malý darček, hoci nepraktický, na prvý pohľad snáď aj nezmyselný, taký, ktorý prekvapí a ktorý by sme si sami možno nikdy nekúpili. Jednoducho prekvapko, ktorého hodnota pre obdarovaného sa neodvíja od čísla na cenovke, ale od fantázie, s ktorou bol obstaraný. Asi nie som sama, koho zvádza nakupovanie praktických vecí, u dospelých je to vari v poriadku. Ale aj tak, asi by sme nemali zabúdať aj na také ozajstné prekvapká.

SkryťVypnúť reklamu

Prajem Vám, aby ste pod stromčekom našli niečo, čo Vaše srdce poteší, čo Vám ozaj urobí radosť. Darmo, aj keď často hovoríme, že Vianoce majú byť o niečom inom ako len o darčekoch, tie darčeky k nim patria a dotvárajú ich nezameniteľnú atmosféru.

KRÁSNE VIANOCE, priatelia!

Jana Dratvová

Jana Dratvová

Bloger 
  • Počet článkov:  590
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSprcha duše vo veršijedlo, bylinkyoprášené spomienkyMôj zverinecČriepky dňaUletené, pokus o fejtónSúkromnéNezaradené kadečo

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu