
Prepašuje so sebou ešte svojich rodinných príslušníkov, sesternicu Nádchu, synovca Kašeľ a neter Teplotu. Nemajú trvalé bydlisko a tak sa sťahujú z miesta na miesto a otravujú poctivých ľudí. Hnevám sa na nich, nič mi to však nepomôže. Keď sa raz zabývajú, musím sa na pár dní naučiť s nimi žiť. Dokonca, po prvom návale hnevu, ich začnem aj hostiť. Tetka Angína miluje obklady na krk, zbožňuje kloktanie a za cmúľacími cukríkmi je celá žhavá. Jej spoločníci si tiež užívajú moje bylinkové čaje s medíkom, citrónik či iné ovocie. Sú to jednoducho príživníci, ktorých sa však dá zbaviť paradoxne iba tak, že im tých "pamlsov" doprajem čo najviac. Preto sa nalievam litrami čaju, cmúľam čo mi príde pod ruku, mandle mi už lepia medom... Verím, že si už plánujú odchod. Na šťastie sú to neposedi a nikde zase až tak dlho nevydržia. Aj červený koberec im vystriem, keď budú odchádzať...
Vždy, keď ma prepadne angína, alebo nejaké silné prechladnutie, tak po pár dňoch strácam chuť a čuch. Necítim naozaj nič. Nakoľko pridávam práve teraz do stravy hojné dávky cesnaku, tak ma prekvapilo včera, že ani ten už necítim. Rozhodla som sa pre drastickú skúšku. Vzala som strúčik cesnaku, vložila do úst a hrdinsky som ho rozhrýzla. Moje nervy! Jazyk ma začal tak štípať, že mi vyrazilo do očí slzy, ale... to je všetko. Chuť cesnaku sa nedostavila.
Vyjedám ovocie, v domnienke, že dostanem do tela nejaký ten vitamín. Zahryznem do oranžovej mandarínky, no cítim len, že sa mi v puse rozlieva jej šťávička. Chuť- nič. Kľudne môžem jesť surové zemiaky a nahovárať si, že jem ananás, cha.
Nepríjemný pocit vo mne vyvoláva aj strata čuchu. Keď táto dvojica chuť - čuch funguje ako má, ani si neuvedomujeme aké sú pre nás tieto zmysly dôležité. Je pre nás samozrejmé, že jazyk nám prezradí chuť toho, čo sme naň položili, že nos nám zanalyzuje všetky pachy, vône. Vieme, že sú tieto vnemy pre nás dôležité, ale do akej miery, na to prídeme, až keď ich stratíme.
V ojedinelých prípadoch sa môže stať, že o čuch prídeme nielen na pár dní, pri nejakej chorobe, ale že túto schopnosť stratíme dokonca aj na niekoľko mesiacov, rokov, v tých horších prípadoch aj navždy. MUDr. T. Bárta, PhD. vysvetľuje, že k strate čuchu môže dôjsť pod vplyvom silných zápalov, ktoré bývajú dôsledkom ožarovaní v oblasti hltana či ústnej dutiny. Na vine môžu byť aj úrazy, pri ktorých dôjde k poškodeniu nervov pomáhajúcim pri rozlišovaní chutí. Aj operácia stredného ucha sa môže postarať na dlhodobejší výpadok čuchu. Pán doktor však vysvetľuje, že k najčastejším príčinám straty chute patria silné zápaly, nedostatok vitamínu B a A. Ak je príčinou zápal je veľká nádej, že po vyliečení sa chuť vráti. Stratu čuchu majú na svedomí často polypy, opuchy a vybočenie priehradky. Silným fajčiarom, alergikom a ľuďom pracujúcim s agresívnymi chemikáliami sa tiež zvykne poškodiť toto zmyslové vnímanie.
Aby sme si sami neprivodili takúto ujmu, je dobré vedieť, že sa treba vyhýbať prostrediu s chemickými škodlivinami, mali by sme sa vyhýbať suchému vzduchu, chrípku a rôzne jej podobné neduhy treba dôkladne vyležať. Som presvedčená, že stojí za to, mať tieto upozornenia na pamäti. Mne stačí týchto pár dní prežitých bez čuchu a schopnosti vnímať chuť a zisťujem, že ten môj svet zosivel ešte viac. Nemôcť si vychutnať ani hlt voňavej kávy, tak to už človeka vytočí.
Idem vari nazad do postele, nech tú potvoru tetku Angínu čo najskôr vystrnadím z mojich mandlí. Musím sa poriadne doliečiť, nech sa mi tie moje zmysly vrátia. Nerada by som patrila k tomu percentu ľudí, ktorým sa tak ani po vyliečení nestane.
Dúfam, že tetka Angína už tak skoro u mňa nezaklope a Vy si dávajte pozor, aby jej najbližšia prepadovka sa nekonala práve u Vás...
Pekný deň, dobré zdravie a poriadne vyzbrojenú pani Imunitku!
Zdroj: informácie MUDr. Bártu - časopis Zdravie