Nedalo mi a v návale rozhorčenia som rovno sadla za počítač a napísala reklamáciu príslušnej firme. Adresovala som ju na konktakt "reklamácie" , na konkrétne meno. Pondelok, utorok... nič, žiadna odozva. Nakoľko moje rozhorčenie pretrvávalo a rástlo úmerne ignoráciou reklamačného oddelenia, preposlala som svoj mail znovu, tentokrát na prevádzkového riadieteľa, s textom, že nakoľko z oddelenia reklamácií nik nereaguje, že si dovoľujem moju sťažnosť postúpiť jemu.
Zrazu na ďaľší deň prišla reakcia, z reklamačného oddelenia. Okrem univerzálneho stanoviska, že oni vec najprv prešetrujú a až potom poskytnú stanovisko mi pani naložila hubovú polievku, že sa vraj nemusím obracať na všetky kontakty, ktoré som našla.
Tak toto ma naozaj podráždilo. Napísala som, evidentne naštvanej dáme, že slušnosť káže reagovať, že stačilo, aby mi napísala, že reklamáciu prijali a že stanovisko poskytnú po prešetrení. Tak isto som ju upozornila, že ak dobre počítam, že som sa obrátila iba na dva kontakty.
Panej guráž nechýba a tak mi odpísala: "Nechcem nejako rozvíjať túto korešpondenciu, ale práve ste oslovili raiditeľa, ktorý tu už dlhšie nepracuje". Tak to mi už ozaj padla sánka. Na hrubé vrece, hrubú záplatu, povedala som si a odpovedala som. Upozornila som danú pani, že nie som jasnovidka a tak nemôžem vedieť, ktorý pracovník uvedený v kontaktoch firmy tam pracuje, ktorý už nie. Navrhla som jej, aby aktualizovali svoju webstránku, ak si želajú, aby bol jej návštevník v obraze.
Zatiaľ- koniec našej korešpondencie. Viem, som vskutku naivná. Aj sa pomaly "hanbím" priznať, že som ako reakciu na reklamáciu očakávala nejaké ospravedlnenie, náznak snahy o prijatie opatrení, aby sa to neopakovalo, a keďže som v reklamácii podotkla, že moja dôvera v produkty danej firmy je naštrbená, tak som očakávala aj niečo v tom zmysle... Nič, dočkala som sa okrem jednej či dvoch viet týkajúcich sa reklamácie akurát neprístojných reakcií pani, ktorú asi zaskočilo, že niekto si dovolil reklamovať smradľavé mäso a ešte si dovolil aj urgovať.
Náš zákazník, náš pán! To iste! Až naprší a uschne...
S touto mojou skúsenosťou som sa podelila s priateľkou. Tá mi dnes napísala mailík, že počúvala nejakú reláciu v rádiu Slovensko a zachytila, že sa hovorilo o danej firme, ktorej sa vraj od februára rapídne množia reklamácie na páchnuce hydinové mäso. Bingo! Takže nie som sama. Podráždená pracovníčka oddelenia má asi viac reklamácií. Iste nie som sama, čo sa sťažujem! To znamená, že čítajúc moju reklamáciu už o danom probléme dobre vedela a podľa mňa, už to mali riešiť!
Z reakcií usudzujem, že firma má pocit, že pánom je ona a podľa toho sa aj správa. Namiesto ospravedlnenia sa drží hesla: "Najlepšia obrana je útok". Takto to (stále) na tom našom Slovensku chodí. Žiaľ...
Samozrejme, existujú aj výnimky. Som rada, že som sa s nimi mohla stretnúť. Nieže by ma tešilo, že som už neraz čosi reklamovala. Lepšie by bolo nemusieť sa biť za svoje práva. Ale firma, ktorá sa vie za "zmätok" ospravedlniť, dokáže vyjadriť nádej v to, že človek nestratí v ich výrobky napriek zlej skúsenosti dôveru, ktorá dokonca dokáže ako ospravedlnenie poslať nejaký prézent , prípadne náhradu nepoškodeného tovaru za reklamovaný (čo sa mi už stalo), tak tá patrí medzi to mizivé a vzácne percento firiem, ktorým záleží aj na spotrebiteľovi a dokonca na jeho dôvere a spokojnosti.
