V ostatnú dobu som odkázaná viac menej na nákupy v reťazci, ktorý mám blízko domu. Ide o Kaufland. Na jednej strane som rada, že zvládam nákupy pod jednou strechou kúsok od obývačky, na druhej strane je práve Kaufland častým dvíhačom môjho tlaku. Majú šťastie, že mám skôr nižší tlak ako vyšší, lebo keby to bolo ináč, tak mi často ide asi o zdravie...
Dôveruj ale preveruj! Tak to je rada, ktorej dodržiavanie sa mi v ostatnú dobu vypláca akosi moc často. Myslím, že začnem chodiť do spomínaného marketu s papierikom a ceruzkou, pretože, keď robím väčší nákup, musím sa priznať, že nie som v stave zapamätať si všetky ceny, ktoré stoja v regáloch pred ponúkaným tovarom. Vtedy som vhodným kandidátom na spokojný nákup, hoci... môže sa stať, že len v teoretickej rovine.
Akosi často sa mi stáva, že tovar na predajni nesie inú cenu ako je tá, ktorú mi nahodí pokladníčka a potom čaká na jej zaplatenie. Už sa mi stalo, že priamo pri pokladni som si chybu všimla, no už dobre viem, že tam s tým nič neurobím. Musím prehltnúť, zaplatiť a ísť k recepcii. Až tam sa môžem domáhať svojich práv, až tam môžem vysvetľovať, čo sa mi nepáči.
Aj dnes. Včera som zaregistrovala tovar, ktorého cena pre dobu použiteľnosti bola znížená o 50%. Kuracie prsia (s kožou a kosťou) za 1.99 eur za kilo, s dobou použiteľnosti do štvrtku, je celkom lákavá ponuka. Včera som ju využila, vzala som si jedno balenie. Dnes som svoje kroky znovu smerovala do spomínaného obchodu a nakoľko tam táto ponuka bola stále aktuálna, tak som sa rozhodla, že si vezmem ešte dve balenia. Zídu sa...
Kúpila som ešte pár drobností a trpezlivo som sa postavila ku pokladni. Spokojná s nákupom som strkala košík do zástupu jeho kolegov, vyberala žetónik a chystala sa urobiť krok smerom domov. Ani neviem, čo ma to zrazu premkol za pocit, ale cítila som nutkanie skontrolovať bloček. Napriek presvedčeniu, že predsa včera som mala pokladničný blok v poriadku, ide o ten istý nákup, tak načo bičovať ostražitosť?
Dôveruj... ten nezbedný pocit vysielal stále ku mne aj dovetok... ale preveruj! No, dobre, preverím, zamrmlala som si sama pre seba. Vylovila som bloček a čumela na vytlačné položky. Čože? Veď tie prsia sú účtované v plnej sume! Poviem vám, že som sa otočila na podpätku a vyrazila k recepcii. Vysvetľujem, vysvetľujem, baba s kamenným ksichtom dvihne telefón, zavolá kolegyňu, tá príde, prevráti oči, nepresvedčivo sľúbi nápravu a ja stojím, vyberám z tašky obe balenia, podávam účtenku a trpezlivo čakám na vypísanie tých ich kolóniek v reklamačných papieroch... Vracia mi 1,35 eur.
Asi som fakt z inej planéty, lebo akosi podvedome očakávam nejaké to slovko ospravedlnenia. Nič. Naivka, čo by si ešte nechcela? Veď si slečne narobila prácu, musela vypísať dva riadky, musela vypočítať rozdiel, podať ti ho a ty chceš za to ešte ospravedlnenie? Zobuď sa! Videla si predsa, koľko kolóniek už mala vypísaných len za dnešný deň a to je ešte len pol jedenástej. Vieš koľko sa už slečna navybavovala reklamácií a ty očakávaš, že sa bude každému ospravedlňovať?
Neraz som už takto stála ako prosebníček (som síce oklamaná ja, pritom sa cítim trápne) pri recepcii a dokazovala nesprávnosť vyúčtovanej ceny. Je pravdou, že občas sa dočkám aj ospravedlňujúceho úsmevu, dokonca som už dostala ako ospravedlnenie nejaké bolestné. Zistila som, že aj to vybavovanie reklamácií záleží od ľudí a od ich prístupu.
Neraz sa na danú tému rozprávam so známymi a už ma vôbec neprekvapuje, že podobné skúsenosti majú aj oni. Akosi moc často sa stáva, že cena pri tovare nesúhlasí s tou, ktorú po nás chce pokladníčka. Akosi často sa stáva, že veľké upútavky na zľavy sú len obyčajným magnetom pre zákazníka nezakladajúcim sa na skutočnosti. Akosi často sa robi na predajni akcia, ktorá sa však nepremieta do pokladní predajne. Nejde iba o Kaufland.
A tak sa dnes, po toľkých neblahých skúsenostiach, vlastných, či počutých, pýtam... Je to skutočne prasprostý omyl alebo to robia reťazce cielene?
Chodiť na nákupy ako detektív Oriešok ma nebaví. Nesledovať ceny a neskontrolovať si účtenku je ľahostajnosť a nezodpovednosť voči vlastnej peňaženke. Verím, že sú aj takí, ktorým to až tak nevadí. Ja som však v tej druhej skupine, mne to vadí.
Uznávam, že človek je tvor omylný, že sa občas môže čosi stať. Keď však vidím tie zoznamy reklamácií v spomínanom reťazci, keď vídavam stojacih ľudí pri recepcii, tak sa skutočne pýtam... Sú zamestnanci až takí nepozorní, nezodpovední a omylní alebo je to súčasť obchodnej taktiky...???
