Písmo:
A-
|
A+
V prívale slov
stúpa hladina nepokoja
topí sa
lapá po dychu
žobroní o pomoc
bez ostychu
Nevidí breh
plavčíka niet
v hlave jej bzučí
pár holých viet
Možno až odliv
keď slová opadnú
zozbiera odvahu
a
vytasí svoju spoveď
Slová väčšmi ubližujú ako palice a kamene. Ozývajú sa v tichu mysle ešte dlho potom, ako sa jazvy zahojili.
(Joy Fieldiengová)
