opýtala tatulka: "Prečo stále kričia hopsaj?". Najprv na mňa nechápavo pozeral a potom sa začal smiať. Netušila som prečo, veď sa len normálne pýtam, keď niečomu nerozumiem. Keď sa dosmial, tak mi vysvetlil, že nekričia "hopsaj" ale "ofsajd". Snažil sa mi vysvetliť, čo tým chcú povedať, ja som to aj tak nepochopila. Naši sa dlho bavili na mojej prvej návšteve futbalového zápasu. Ja sama na to rada spomínam a tú afmosféru štadióna si doteraz pamätám. Futbalu som však neprepadla a divákom som len vtedy, keď zápas pozerá v telke manžel a ja nemám nič iné na práci. Priznám sa, že viac si všímam reklamy na štadióne, pozerám na tribúny ako sledujem dráhu lopty. Viem, prezradila som sa, uviedla som sa ako futbalový ignorant. Prepáčte, milovníci tohto športu, nemôžem sľúbiť, že sa polepším. Musím sa ospravdlniť aj môjmu synovcovi Tomáškovi, futbalistovi telom i dušou, brankárovi petržalského "mužstva".
V sobotu som zápas zhliadla, tak jedným - no, aby som nepreháňala - tak teda iba poločkom. Samozrejme, že výsledok viem, zaujímal ma. Čo však mňa na tomto zápase potešilo, bolo to, že prebehol pokojne. Akosi ma mrazí v chrbte, keď pozerám zábery z násilného správania sa fanúšikov. Za posledné obdobie bolo takých prípadov viac ako dosť. Veď z niektorých sa stali aj politické kauzy. Stačí si spomenúť na zápas v Dunajskej Strede. Naozaj nie som fanúšik futbalu, ale toto ma zaujalo. Ľutujem ľudí, čo bývajú v blízkosti štadiónov, kde sa konajú také dôležité zápasy. Nechápem, kde sa to šport dostal. Nerozumiem tomu, ako fanúšik (teda ozajstný fanúšik) sa môže takto správať? Alebo žeby tieto výtržnosti robili nie fanúšikovia, ale hulváti, ktorí si na zápasy chodia upevňovať svoje ego? Neviem... Viem však jedno, že v mojich očiach toto nemá so športom nič spoločné. Šport má byť pre fanúšika relaxom, zábavou, príjemným zážitkom. Ale pomaly sa verný pokojný fanúšik bude báť ísť na zápas, aby sa náhodou nestal nevinnou obeťou nejakých nešportových grázlov, o ktorých naozaj na štadiónoch nie je núdza. To je pre mňa dosť uletené, nepochopiteľné a neprijateľné. Žiaľ, je to realita. Preto ma v sobotu úprimne potešilo, že aspoň pri hre Čechov a Slovákov dokázali byť nadšenci futbalu kultúrnymi divákmi a tak sčasti vrátili dobré meno medzištátnym zápasom.
