Čakali sme. Nik nevolal večer, ani ráno, ani v ďaľšie dni , ani o týždeň. Medzitým už dcérka dala andulke meno Nani a vzorne sa o ňu starala. Podľa rád skúsenejších ju nahrievala pod žiarovkou, milo sa k nej prihovárala a nežne hladkala krídelká. Nani sa rýchlo zotavovala a po pár týždňoch, akoby za odmenu, začala aj spievať. Tak krásne! Boli sme dojatí a už sme len dúfali, že po takej dlhej dobe sa už nik neozve. Naše prosby boli vyslyšané. Nani sme už brali za našu. Bolo to také živé, šantivé vtáča, v klietke pre kúsok šalátového listu stváralo také akrobatické kúsky, že sme sa často všetci poriadne zasmiali. Bolo leto a našu Nani sme občas vyložili aj na balkón. Reagovala na vtáčí spev a nedala sa zahanbiť. Spievala ozaj nádherne.
Jedného krásneho teplého rána manžel v dobrom úmysle vyložil Nani na balkón. Potom si všimol, že má v mištičke málo vodičky a tak ju chcel doplniť. Chyba! Nani pootvorenými dvierkami vystrelila ako raketa a prekvapený manžel len pozeral, neveriacky bezradne stojac pri klietke. Prepadla nás nemohúcnosť, ženské osadenstvo domácnosti dokonca plač. Myslím, že som viedla... Manžel vybehol von, pri dome sme mali veľa rôznych kríkov a tak mu spásonosne napadlo, či nevletela do nich. Prehryzával sa konármi, sledoval akýkoľvek pohyb, no nič. Hoci svoj pokus zopakoval počas dňa niekoľkokrát, vždy sa vrátil s prázdnymi rukami. Bolo nám z toho smutno.
Neskoro poobede sme boli s manželom na balkóne a rozprávali sme sa aj o tom nešťastnom ráne. Zrazu sa nám naskytol takýto pohľad - v kŕdli vrabcov sa čosi krásne zelenelo. "Nani, naša Nani" začala som vrieskať a najviac na svete som si priala mať krídla. Vyložili sme naivne klietku na kraj balkóna, že či náhodou ju nezbadá a nevráti sa. Nezbadala, nevrátila sa. Niekoľko krát kŕdeľ zakrúžil pri paneláku,po pár minútach však nabral iný kurz. So slzami v očiach som za ním pozerala , zamávala som posledný raz našej Nani a popriala jej šťastný let. Asi sa prišla s nami len rozlúčiť.
Sú to už dlhé roky, spomienka už mohla dávno zapadnúť prachom, no akosi nezapadá....
Neskôr sme si kúpili andulku, pretože sme si na krídlatého spoločníka doma zvykli a moc nám chýbal. ALe to je už iný príbeh....
