Nedá mi pokoj ešte jeden, o ktorom si myslím, že má tiež čo povedať... Sľubujem, že to je posledný, nemám v úmysle prerozprávať celú knižku, hoci je taká útla, žeby to nebol problém, cha.
Príbeh sa volá: "Prečo sa kričí?"
Znovu sa pokúsim o jeho prerozprávanie (skôr prepísanie) vlastnými slovami.
Jedného dňa sa majster opýtal žiakov, či vedia prečo ľudia po sebe kričia, keď sa hnevajú. Žiaci sa predbiehali v odpovediach. Jeden tvrdil, že preto, lebo strácajú pokoj. Majster sa ho na to opýtal, že prečo ale kričia, keď stoja vedľa seba. Žiakovi sa zdala odpoveď jasná a tak povedal, že preto, lebo chceme, aby nás ten druhý počúval. Majster sa na to spýtal: "A nedá sa to povedať tichšie?". Žiaci vykrikovali jeden cez druhého, no majstra neuspokojila ani jedna odpoveď.
Jeho odpoveď si dovolím citovať:
"Viete prečo na druhých kričíme, keď sme nahnevaní? Pretože, keď sa na seba dvaja ľudia hnevajú, ich srdcia sú od seba veľmi ďaleko. Ak chcú prekonať túto vzdialenosť, musia kričať, aby sa počuli. Čím viac sa na seba hnevajú, tým viac musia kričať, aby sa vôbec počuli. A naopak, čo sa stane, keď sú dvaja do seba zamilovaní? Nekričia, hovoria potichu. Prečo? Pretože ich srdcia sú veľmi blízko. Vzdialenosť medzi nimi je malá. Niekedy sú srdcia tak blízko, že ani nehovoria, len šepkajú. A keď je láska ešte silnejšia, nie je potrebné ani šepkať, stačí sa na seba iba pozerať. Srdcia si rozumejú."
Majster dal žiakom na záver radu, aby nedopustili, keď spolu hovoria, aby sa ich srdcia vzdialili. Upozornil ich, že ináč by sa mohlo stať, že ich srdcia sa tak vzdialia, že už nikdy nenájdu cestu späť, aby sa stretli.
Citujem záverečné slová príbehu, ktoré sú vlastne poučením autora zo spomínaného príbehu:
"Existuje jedno tajomstvo, ako vyriešiť hádku - hádať sa v pevnom objatí".
Dovolím si podoktnúť, pre tých čo nečítali môj prvý príbeh z danej knižôčky, že ide o dielko saleziánskeho kňaza Bruna Ferrera "Květiny pro duši".
Je to útla knižôčka s niekoľkými príbehmi, ktoré nútia človeka zamyslieť sa. Vytrhnú nás aspoň na chvíľu z hektiky bežného dňa, "zastavia" nás a umožnia nám iný pohľad na mnohé aspekty života.
Ďakujem za prečítanie.
