Pred príchodom k Vladovi Schvandtnerovi som bol človek „nepoužiteľný“ či už pre prácu alebo štúdium. Fajčil som marihuanu a bral aj iné drogy. Moje priority boli úplne iné ako učenie či práca.
No nejde len o to, ale jediný prostriedok zábavy boli drogy a tie mi aj jediné dokázali spraviť radosť a videl som v nich prioritu. Školu som predčasne ukončil pár mesiacov pred maturitou a pracovne som sa tiež nevedel uplatniť. Nemal som školu ani prax, no najdôležitejšie, chuť pracovať a niečo produkovať alebo tvoriť.
Po príchode a 4 hodinovej debate s Vladom som zistil, že mám problém a treba ho čím skôr vyriešiť. Rozhodol som sa teda a poprosil ho, či by mi pomohol a o týždeň som bol u neho.
Prišiel som s nulovými vedomosťami a dá sa povedať, že som nevedel nič robiť. Po rozhovore sme obaja prišli na to, že ma bavia počítače, tak sme začali tam. Začali sme sa im venovať a do niekoľkých dní som sa naučil skladať a opravovať ich. Niekoľko z nich majú v tejto chvíli ľudia, ktorí ich používajú a zjavne sú s nimi spokojní a to mi robí radosť.
Z tohto základu sa bolo treba niekde pohnúť, teda som začal pracovať s grafikou.Po niekoľkých týždňoch som sa naučil pracovať s Photoshopom, čo ma celkom baví dodnes a vďaka niekoľkým nápadom som našiel využitie a uplatnenie aj v oblasti práce.
Zistil som, že všetko čo sa týka IT ma baví a zaujíma a po nápade tvorby webovej stránky pre rodičov a pár dňoch strávených u Vlada v kancelárii som pochopil princíp. Začal som teda na nej pracovať a čo nevidieť bola na svete. No nestačilo a stále je na nej čo upravovať aj v tejto chvíli. Začal som teda študovať HTML5 a Flash a nejakú dobu som venoval aj tvorbe 3D písiem, flash animácii a podobných grafických vychytávok nielen pre stránky. Nápady sa hrnuli, ja som skúšal a so skúšaním príde to, že človek sa musí vždy učiť niečo nové.
Zistil som, že už čo to viem a preto bol čas spraviť si aj vlastnú webovú stránku. Ponúkam na nej služby týkajúce sa grafiky, ako je digitalizovanie fotoalbumov, fotenie, tvorba grafiky pre firmy atď. Dostal som nápad, že tam tiež zakomponujem aj tvorbu webových stránok, ich adminovanie a veci s tým spojené. Samozrejme, ak to človek chce robiť, musí sa učiť nové veci a preto sa snažím hľadať vždy alternatívy a postupne sa osamostatniť od rôznych pomocných editorov a tvoriť stránky sám na základe HTML, jawascriptov a flah systémov.
Okrem pracovného využitia som si našiel aj koníčky, keďže človek nemôže stále pracovať.
Preto si vo voľnom čase robím prehľad webových stránok, z ktorých zároveň aj čerpám a napríklad aj prehľad cien technológii ich využitie a možné kombinácie.
Vďaka navštevovaniu predovšetkým stránok písaných v angličtine som sa vrátil späť na úroveň ktorú som vedel ba dokonca mám pocit, že som trošku podskočil aspoň čo sa týka IT výrazov.
Vyššie uvedené veci som sa naučil a prešiel na ne v priebehu cca 3 mesiacov. Pred tým než som prišiel, ma to pravdu povediac aj zaujímalo, ale nemal som odvahu, chuť a ani čas sa tomu venovať, lebo som mal na starosti drogy.
Samozrejme má to jeden mínus a to ten, že život bez internetu a počítača si viem teraz už ťažko predstaviť, keďže je to zdroj všetkých infromácii a vecí, vďaka ktorým sa môžem naďalej vzdelávať a zdokonaľovať, čo je aj mojim cieľom v obore IT. Po odchode mám jasný plán spraviť si certifikát ECDL (vodičák na počítač) a následne ho rozšíriť o licenciu a certifikát skúšobného komisára.
Keďže nemám maturitu úspešne ju chcem dokončiť, no medzi tým pomôcť rodinnej firme sa rozrásť nielen v odbore, ktorý robí, ale aj o moju ponuku. Mnoho realizovateľných nápadov, na ktoré sme s Vladom prišli sa aspoň pokúsiť medzičasom realizovať a zistiť akú budú mať úspešnosť.
Po strednej škole som pevne rozhodnutý pre odbor IT na ktorejkoľvek vysokej škole, ale nie pre titul ale kvôli vedomostiam, ktoré mi škola ponúkne. Preto tie vysoké školy sú.
Budúcnosť nejasná ? Toto slovíčko sa aspoň u mňa zmenilo a už viem, že nieje problém tú otázku vyriešiť v priebehu niekoľkých mesiacov.
Ešte toho máme dosť riešiť, no najhoršie máme dávno za sebou. Keď prišiel k nám, dal som mu prezývku Géniusko. Tak sa cítil a tak sa aj správal. Teraz, keď sa naučil veľa vecí, cíti sa ako najsprostejší trubiroh, čo je neklamným znakom toho, že zmúdrel. Zistil totiž, čo všetko ešte nevie a veľmi by chcel a potreboval. Nie som jasnovidec, no viem, že onedlho mu aj ostatní ľudia budú hovoriť, že je múdry.
Géniusko
Keď ho k nám rodičia zo stredného Slovenska viezli bol síce už krotký, no rozhodnutý nič nehovoriť a na nič nepristúpiť. Predtým, na prvej návšteve, tu boli rodičia sami a dobrých sedem hodín sme búrlivo debatovali. Že vraj s ich jediným synom si nevedia rady a aj keď mu jeho tatko zo zúfalstva strelil facku, až preletel cez dve izby, nepomohlo to. Tatko je ako baník, taký, že každý pred ním musí mať rešpekt, no ich synáčik sa ani po tej výchovnej facke neumravnil. Dlho mi trvalo, než som im vysvetlil, že to celé funguje inak. Oni by mali byť v pohode, aby dokázali synovi pomôcť a ten ich chlapec by mal plakať, lebo je vo vážnych problémoch. Nakoniec uznali moje argumenty a synáčik zázračne zmäkol, keď nasadili moju taktiku. Dnes mi napísal ako to s ním teraz je: