V tom čase, pred koncom roka bol u nás pán docent Gazdík, vedúci Národného referenčného centra pre liečbu chronických hepatitíd. Prišiel aj so svojím týmom, aby nás vyšetrili, vzali odbery a urobili osvetu v tomto smere.
Moji oponenti mali pravdu. Ak človek žije „ako človek“, tak má menšiu šancu chytiť takúto pliagu. To je ale všetko, lebo má iba menšiu šancu.
Voľakedy ľudia žili v uzavretých komunitách a tak boli pomerne dobre chránení pred nákazami. Ak vypukol mor, či cholera, tak medzi seba nepustili nikoho cudzieho, aby tú nákazu neprivliekol. V terajších podmienkach je to nezmysel a takáto ochrana je veľmi slabou reťazou na spútanie všelijakých tichých zabijakov.
V našej rodine to platí milión násobne. Prichádzajú k nám ľudia, ktorí sa považujú za najrizikovejšiu skupinu. Správajú sa naozaj veľmi rizikovo a obyčajne sa doktorom vyhýbajú, liečenia odmietajú a pri ich závislosti je škoda robiť osvetu. Hepatitídu si rozdávajú ako na bežiacom páse. Ak má niekto krízu a potrebuje si „šľahnúť“, málo ho zaujíma, či má kamarát nejakú hepu. Kľudne použije jeho inzulínku. Je úplne jedno, či taký človek ovláda zásady sterility, lebo tak to prebieha aj u zdravotnícky vzdelaných ľudí. Kríza je kríza a na ničom inom nezáleží.
Pri tomto vyšetrení sa u nás objavili dva prípady nákazy. Jeden chlapec a jedno dievča sú v probléme.
Ak k nám príde niekto nový, nemám potuchy, akú nákazu si priniesol. Ani pri bežnom vyšetrení sa nemusí hepatitída zistiť. Napríklad ten chlapec prišiel rovno po dvojmesačnom pobyte v nemocnici, kde mu nič také nezistili. Tak isto to bolo aj s jedným dievčaťom v minulosti. Hepatitída sa dá zistiť najlepšie na špecializovanom pracovisku, kde vedia, čo hľadajú a sú aj vybavení na to, aby to našli.
Jedno dievča je od pondelka v nemocnici, na infekčnom oddelení a robili jej punkciu pečene. Včera som jej zavolal a povedala mi, že to nie je žiadna lahôdka, no muselo to byť. Inak sa môže rozlúčiť so životom.
U tých našich dvoch detí som spravil opatrenia, aby sa išli vyšetriť aj príbuzní. Tiež som zistil zdroj nákazy a urobil som podobné opatrenia. To naše dievča nachytalo tú nákazu od kamarátky, ktorá má dokonca ročného syna. Vie o tom, že ona a aj jej synček sú nakazení hepatitídou, no nič nerobí. Tak sa spojím s rodičmi. Už sa to zariaďuje.
Liečba chronickej hepatitídy je veľmi komplikovaná záležitosť a úspech má vtedy, ak sa nákaza skoro objaví. Aj tak je to zdĺhavé a neisté. No pán docent je v tomto smere dobrý majster a hlavne dobrý človek, ktorý vie svojich pacientov povzbudiť a motivovať. Tak isto má i vynikajúce výsledky v liečbe.
Ak si ešte stále niekto myslí, že mu nič nehrozí, nech si skúsi predstaviť koľko ľudí v jeho okolí môže mať doma infikovaného narkomana, či nosiť v sebe vírus získaný rovno v nemocnici.
Pán docent mi rozprával o tom, ako sa spoliehali na sterilizáciu striekačiek a iných zariadení v nemocniciach. Po zavedení jednorazových striekačiek výskyt nákaz prudko klesol. Vírus by sa mal v sterilizátore zničiť, no záleží to od neho, aký je odolný.
Dievčatá si rady požičiavajú veci, hlavne na oblečenie, no niekedy aj náušnice, piersing, ba dokonca balzam na pery, či žiletky na nohy. Toto som u nás zatrhol a neustále to sledujem a pripomínam.
Napriek tomu, že už desať rokov máme v rodine drogové deti a som nútený ošetrovať ich, riešiť ich škrabance, chrasty, zahnisané žily, vyrážky, robím im akupunktúru a dostávam sa do styku s veľmi rizikovými vecami, tak sme sa s Ľudkou nenakazili a ani naše deti. Viem totiž to, že zabijak je na slobode a netreba mu dávať šancu.
Ak máte niekto záujem o bližšie informácie sú v odkazoch na mojich článkoch o hepatitíde. Ak sa chcete vyšetriť, tak mi pošlite e-mail a ja vás presmerujem na pána docenta Gazdíka. Je to naozaj vzácny človek a ochotne Vám pomôže.
Ak budete mať záujem, tak porosím pána docenta, alebo jeho manželku, nech na Vaše prípadné otázky napíšu odpovede. Samozrejme v ľudskej a nie v doktorskej reči.
Súvisiace články:
