Poprosil som pána docenta Gazdíka, či by mi neposkytol na zverejnenie tú odbornú časť toho článku. V ten deň, podvečer, keď sa so svojou manželkou a ešte jednou spolupracovníčkou vracali z Trnavy, sa stavili u nás a priniesli mi dva odborné články.
Sedeli sme u mňa v pracovni (teda v mojej šmitni) a ja som sa snažil z pána docenta ťahať rozumy, aby som mohol napísať tento článok. Vedel som, že nemám veľa času, lebo jedna z tých jeho kolegýň sa ponáhľala do Bratislavy až tak veľmi, že si u nás nechala svoju tašku, po ktorú si potom ráno prišla.
Jednalo sa mi o to, že tie články boli pre mňa veľmi odborné a určite by som to poriadne doplietol. Naša Egypťanka to dokonca nedokázala ani prečítať, či vysloviť niektoré slová. Čo potom už ja, keď ona, školáčka to nedokáže prelúštiť. Okrem toho som nechcel vniesť chaos do problematiky chronických hepatitíd C a zničiť dlhoročné úsilie odborníkov z tejto oblasti.
Tiež som chcel odpoveď na otázku z diskusie pod článkom, ktorú napísal „romicko“ :
VLADO
nepicham si, nechodim darovat krv, ani na hemodialyzu, nie som zdravotnik, v zivote by som sa nedal tetovat ci piercingovat. nehram sa na smetiskach s pouzitymi ihlami. naposledy som videl krv, ked som vykostoval kurca. sexujem len s mojou priatelkou. v nemocnici som nebol zatial nikdy hospitalizovany. ked pridem z prace umyjem si ruky mydlom. mam vlastnu zubnu kefku, uterak, sampon, holenie, asi 4 druhy kremov a zubnu nit.
tak, a teraz mi povedz akym sposobom som sa mohol nakazit. myslis si, ze je realnejsie ze chytim hepatitis C ako ze ma zrazi auto cestou do/z prace?
sprosty si ty a nie ten docent ked sa spravas ako somar. myslim, ze na tento tyzden ta mam viac nez dost.
Verím, že sa pán docent musel v duchu zľaknúť, lebo ak by sa tento typ ľudí nejako dramaticky rozmnožil, naozaj by sa z pána docenta stal iba zbytočný bezdomovec a skončil by o hlade a zime pod mostom. Jeho manželka pracuje v tej istej inštitúcii a tiež v tej istej oblasti. Takto by to bola hotová rodinná tragédia. Pri tejto predstave mi ich bolo zrazu veľmi ľúto a tak som si pomyslel, že by sme to s tou osvetou a prevenciou nemali preháňať. Sú to veľmi milí a sympatickí ľudia a určite by ma netešilo, ak by takto skončili.
Iskierka nádeje sa objavila, keď sme objavili závažnú logickú chybu v romickových konštrukciách. On totiž veľmi dôveruje ženám, teda jeho priateľke, ktorá, ako uvádza, je jeho exkluzívnou sexuálnou partnerkou. Dôverovať ženám sa veľmi nevypláca, ako nás už poučili dejiny. Taký Samson by o tom mohol napísať monografiu.
Potom som začal pána docenta prehovárať, nech trošku poruší to lekárske tajomstvo a povie nejakú perličku, alebo kuriozitku, ako sa všelijako dá nakaziť, aj keď žijeme príkladným životom.
Pána docenta zase zaujímalo, ako ja postupujem pri riešení kríz, bolestí a nakoľko sú dramatické prejavy tých narkomanských absťákov. Cítil som, že na rade som ja a potom sa tiež možno dozviem niečo, na čo som sa pýtal. Opisoval som niektoré typické stavy a prejavy a bola to veľmi vážna debata. Zrazu som zbadal, že pán docent sklonil hlavu a chytil sa za tvár. Bolo mi čudné, že takto reaguje ostrieľaný odborník, ktorý zaiste dochádza do kontaktu s ťažkými pacientmi. Myslel som, že to psychicky nezvláda a zrazu, keď zdvihol hlavu, tak som zbadal, že mu tečú slzy.
Už to nevydržal a začal sa z celého srdca smiať. Nechápal som!
Pri mojom opise som povedal ... a každý z nich sa trasie ako ratlík. Pán docent sa snažil zadržať smiech, aby ma náhodou neurazil a keď už nevládal, tak doslova explodoval smiechom. Vraj také prirovnanie v živote nepočul. Snažil sa svojej manželke vysvetľovať, ako sa taký ratlík dokáže triasť, a aký je chudáčik holý, skoro bez srsti. Potom si to asi snažil oddôvodniť odborne – lekársky a začal rozprávať niečo o malom tele a zlej adaptácii na zmeny teploty, no veľmi som nerozumel, lebo stále sa mu vracali tie záchvaty smiechu. Nakoniec nás tým nakazil všetkých a vyzeralo to ako v 7 S.R.O. , keď sa im tam podarí tresnúť nejakú smiešnosť.
Táto príhoda mi potom umožnila dozvedieť sa od pána docenta tú perličku.
Jedna pacientka dostala tú hepu a zistili to iba náhodou. V takých prípadoch sa vždy nakontaktujú aj na partnera a požiadajú ho, aby sa dal vyšetriť. Dlho trvalo, než prišiel a tiež bol v tom - požehnanom stave nákazy. Zisťovalo sa, ako sa kto nakazil, lebo to je súčasťou ich výskumu. Pointa bola v tom, že každý z nich sa nakazil inde a iným druhom hepatitídy, ktorému hovoria že genotyp. Mohla byť z toho aj partnerská kríza, lenže vrodený takt a diskrétnosť pána docenta tomu zabránili. Povedal to síce, no tak odborne, že tomu rozumel ledva on, nie to ešte jeho pacienti. Tak zostala koza celá a vlk sýty.
Takto prebehla tá naša minikonferencia o drogových závislostiach a chronickej hepatitíde, ktorá sa konala v mojej šmitni v Budmericiach. Celá konferencia sa niesla v priateľskej atmosfére a priniesla mnoho pozitívnych výsledkov, ktoré som sa rozhodol publikovať na tejto pôde.
Zúčastnené strany sa vo večerných hodinách rozlúčili a v ranných hodinách nasledujúceho dňa zase na chvíľu stretli za účelom odovzdania zabudnutej tašky.
P.S. Pán docent mi nechal aj fotku tej hepy, je to naozaj fešanda.
