Sovieti túto zem nielen zastavali brutálnymi socialistickými námestiami so sochami, betónom a bytovkami (čisté retro vidieť napríklad v meste Karakol) ale v rámci búrania bariér socializovali moslimov cez alkohol. Skôr teda počuť slová ako "aďin pivo" ako allahu akbar. Prírodu však majú nádhernú a v rámci môjho sľubu, ktorý som dal v Bishkeku, prinášam pár záberov a spomienok, aby ste túto najslobodnejšiu krajinu v strednej Ázii zbehli pozrieť. Ak máte radi prírodu, dobrodružstvo a nepotrebujete bývať v päťhviezdičkových hoteloch.
Kirgizsko je veľmi lacná krajina, napríklad cesta miestnou marshrutkou z Bishkeku do Karakolu (šesť hodín, cca 400 km) stojí necelých 5 eur, za trojchodový obed v reštaurácií zriedka zaplatíte viac ako 3-4 eura (aj s piroškami ako dezertom), 8 eur za celodenne vypožičanie horského bicykla, či 40 centov za 30 km štreku busom z letiska do centra hlavného mesta. To, čo však neprestáva fascinovať je však práve neuveriteľne krásna príroda - panenská, bez chát a tlačenice ako v Tatrách, bez civilizácie - iba vo svojej divokosti.
Mestá je potrebné brať iba ako prestupné stanice, keď raz navštívite hory, každý návrat do prašných, horúcich a ošarpaných miest budete brať ako nutné zlo. Napriek veľmi pekným dievčatám na každom kroku. Ak teda nemáte nejakú zvláštnu záľubu v socialistickom brutalizme ozdobenom nefunkčnou továrňou, sochou Lenina a bustou nejakého buditeľa so zdvihnutou rukou s vystretým prstom (tradične smerom do svetlej budúcnosti). Prípadne túžite po stretnutí s falošnou policajnou hliadkou, ktorá by vás rada odľahčila o pár desiatok eúr či dolárov. Orientácia je relatívne ľahká - čím viac asfaltu na ceste, tým je dopravná tepna dôležitejšia. Uličky zväčša žiaden asfalt netvorí.
Kirgizsko ponúka neuveriteľné množstvo scenérií, horských jazier, najsevernejšiu sedemtisícovku na svete či druhé najväčšie horské jazero na svete Ysyk- Kol (po Titicace). A ak ste fajnšmekeri, tak aj svetoznáme konské mlieko kumys. Pôvodne som ho plánoval vyskúšať, ale po odporúčaní domácich, že sezóna mlieka je až v lete a mimo sezónu to nie je ono a tiež upozornení jednej Kanaďanky, že jej bolo celý deň fakt dosť zle, som to nechal na inokedy. Postačovala mi zatiaľ skúsenosť s ťavým mliekom zo Sahary na hraniciach Maroka a Alžírska.
Kirgizsko je veľmi mladá krajina, vekový priemer je o 14 rokov nižší ako na Slovensku a veľa mladých ľudí a detí v uliciach sa pre nás Európanov stáva už pomaly raritou. Krajina má obrovský potenciál v turizme - raftingu, horolezectve, skyrunningu, turistike, skialpinizme či lyžovaní.
Na trhu sa dá veľmi ľahko hádať o cenu, keďže číslovky v ruštine sú skoro totožné s tými našimi. A cudzinca tu, na rozdiel od arabských krajín, automaticky neberú ako chodiacu peňaženku. Teda s výnimkou taxikárov, tí sú hluční asi všade na svete. Ak potrebujete určitú mieru pohodlia, pekné mesto s kvalitnými parkmi, chodníkmi či moderným metrom (lístok za 20 centov), tak pár hodín od Bishkeku je kazašské Almaty krásnymi jazerami či údajne druhým najväčším kaňonom na svete. Obe krajiny určite stoja za návštevu.
foto:autor
