Nekonečné diskusie o tom, či pád slovenskej vlády spôsobil Brutus, káčer Donald, Raťachák Plachta alebo Pinocchio, či za to môže euroval, zápal alebo pomätenie mysle, nič nevyriešia. Občania tejto republiky chcú, aby tu veci fungovali, neprekvitala tu korupcia, človek tu mohol dôstojne žiť a jeho deti mali budúcnosť. Táto vláda bola nádejou, že sa posunieme o veľký kus ďalej.
V prvom rade treba povedať, že konštelácia, ktorá vytvorila vhodné podmienky na vznik pravicovej vlády, padla z neba. Ako sme sa mohli presvedčiť, niektorí poslanci tento fakt nedocenili a s nádejou na ešte lepšie časy (pre nich alebo pre ľudí??) pozerajú v ústrety nových volieb.
Ak však môžem zhrnúť do jedného slova pocit, ktorý vnímam vo svojom okolí - tak je to znechutenie. Znechutenie Shootyho, že celá jeho antifico kampaň bola zbytočná. Znechutenie podnikateľov, že zlepšenie podnikateľského prostredia sa (na neurčito?) odkladá. Znechutenie z toho, že sa stihlo tak málo (s pár výnimkami ako ministerka spravodlivosti, ktorá v pomere čas/výsledok spravila asi najviac). Znechutenie z toho, že väčšina nových tvári rýchlo zapadla do súkolesia systému.
Politické strany však dostali šancu, aby sa posunuli v tejto antickej dráme ďalej. Ako sa vraví aj pád na hubu je posunom vpred. Čo tak napríklad dať na zvoliteľné miesta na kandidátkach v nadchádzajúcich voľbách Rómov a vytvoriť tak pre celú komunitu pozitívny vzor? Alebo schváliť zákon, ktorý dá väčšiu váhu referenčným hlasom? Či rozbehnúť celospoločenskú diskusiu o budúcnosti Slovenska v Európe a vo svete?
Ak bude mať tento pád za následok očistu pravice, ktorá sa poučí z vlastných chýb a vráti sa z akvária (kde niektorí ministri a poslanci sedeli) k ľuďom, bude to mať nakoniec celé zmysel.
Jedno je však isté - je potrebné, aby sme hlasovali v marci za niečo a nie proti niekomu. Každá pravicová strana by mala čo najskôr jasne deklarovať, že s Ficom nepôjde do vlády, ani keď budú traktory padať. Tým pádom bude jasné, že Fico nie a kampaň by bola o tom, že prečo voliť práve SDKÚ-DS,KDH, SaS, Most atď. Zároveň je potrebné vyčistiť pavučiny a vyvetrať zatuchlinu.
Vo Švejkovi je jedna legendárna pasáž, ktorú prikladám:
"Tak nám zabili Ferdinanda," řekla posluhovačka panu Švejkovi, který opustiv před léty vojenskou službu, když byl definitivně prohlášen vojenskou lékařskou komisí za blba, živil se prodejem psů, ošklivých nečistokrevných oblud, kterým padělal rodokmeny. Kromě tohoto zaměstnání byl stižen revmatismem a mazal si právě kolena opodeldokem. "Kterýho Ferdinanda, paní Müllerová?" otázal se Švejk, nepřestávaje si masírovat kolena, "já znám dva Ferdinandy. Jednoho, ten je sluhou u drogisty Průši a vypil mu tam jednou omylem láhev nějakého mazání na vlasy, a potom znám ještě Ferdinanda Kokošku, co sbírá ty psí hovínka. Vobou není žádná škoda."
Kto bude oným Ferdinandom sa dozvieme v marci 2012. Čas na reparát tu ešte je.
