Dňa 6. marca 1857 Najvyšší súd USA došiel ku konečnému rozhodnutiu v spore Dred Scott v. Sandford. Súd v pomere 7:2 rozhodol, že černoch nie je v právnom zmysle "osobou" podľa ústavy USA. Otrok je majetkom vlastníka a mohol byť kúpený a predaný, využívaný a dokonca aj zabitý vlastníkom podľa ľubovôle. Odporcovia otroctva protestovali, ale stretli sa s úsečnou odpoveďou: " Je otroctvo proti vášmu morálnemu, náboženskému a etickému presvedčeniu? Dobre, veď predsa nemusíte mať otroka, ale nezaťažujte svojou morálkou majiteľov otrokov. Každý má právo rozhodnúť, či chce mať otroka alebo nie!"
Nasledovala občianska vojna (1861-1865), v ktorej zomrelo viac ako 600 tisíc ľudí a neskôr bol prijatý XIII., XIV. a XV. Dodatok ústavy USA, aby bola zaručená zákonom sloboda, občianské práva a volebné právo černochom.
Dňa 22. januára 1973 Najvyšší súd USA došiel ku konečnému rozhodnutiu v asi najznámejšom spore v dejinách Roe v. Wade. Súd v pomere 7:2 rozhodol, že nenarodené dieťa nie je v právnom zmysle "osobou", že nenarodené dieťa je majetkom matky, ktorá si s ním môže robiť všetko, čo uzná za vhodné. (V USA na rozdiel od Slovenska, kde je možný potrat z akejkoľvek príčiny do 12 týždňa, je potrat prakticky možný počas celých deviatich mesiacov neobmedzene, záleží to od konkrétneho štátu únie.) Paradoxom oproti prípadu z roku 1857 je to, že právo na súkromie, od ktorého bolo odvodené právo na potrat, vychádza na základe implicitného výkladu Dodatku XIV., ktorý bol jeden z tých, čo právne zrušili otroctvo. Odporcovia interrupcií protestovali, ale opäť sa stretli s odpoveďou, že nikto nemá právo vnucovať svoje morálne, sociálne, náboženské a etické presvedčenie inému. Tak rozhodol aj Najvyšší súd v spore Planned Parenthood of Southeastern Pennsylvania v. Casey (1992).
Ak vás táto téma zaujala a máte záujem o podrobnejšiu analýzu interrupčného práva v Európe a USA, môžete si prečítať moju krátku štúdiu uverejnenú na www.prave-spektrum.sk
