
Spomínam si na svoje stredoškolské štúdia, kedy sme viacerí v triede vážne uvažovali nad emigráciou, ak by Mečiar pokračoval vo vládnutí aj po septembri 1998. Spolu s tisíckami ľudí sme mrzli na námestiach na mítingoch Modrej koalície, zbierali podpisy na referendum o priamej voľbe prezidenta a spolu s obrovským množstvom ľudí dúfali, že kormidlo našich dejín sa podarí otočiť správnym smerom. Vtedy sa to podarilo. O desať rokov tu bolo, a ešte stále je, deja vú. Je tento národ odsúdený na permanentné recidívy a latentný komunizmus? Verím, že nie!
Vyrastal som blízko zriaďovacej stanice Bratislava-Východ. Často som stretával železničiarov – brzdárov, posunovačov, výhybkárov. Títo ľudia pravdepodobne volili Fica. Nie preto, že by boli hlúpi, tí chlapi majú poctivo a tvrdo odrobené tisíce šícht. Platia dane a vychovávajú deti. Tí ľudia sa nechali oklamať, pretože Fico je brilantný klamár, kaukliar, iluzionista a klaun na púťovej atrakcii. Ten Fico, platený celý život z peňazí daňových poplatníkov, nemá najmenšiu hanbu chlapom s mozoľnatými rukami a brzdovou kvapalinou na nich klamať do očí. Klamať o sociálnom štáte, klamať o právnom štáte, klamať o spravodlivosti. Ako si Fico predstavuje spravodlivosť nám ukazuje jeden z jeho poddaných kampaňou proti študentke, kazašskej novinárke, občianskym aktivistom či bombastickou propagáciou našej republiky. Sociálny štát nám predviedla teta Tomanová v sociálnych podnikoch. Právny štát nám ukazuje každý deň Harabin. Kam až siaha drzosť vládnej moci vidíme v rôznych nástenkových tendroch, kšeftoch s emisiami, prskaním síry všade naokolo. Možno potrebujeme malé dieťa, ktoré pred zhromaždením babiek k MDŽ povie Ficovi, že je nahý. Priamo tam, na pódiu!
Dávno som pochopil, že písanie blogov, nadávanie po krčmách a v diskusiách, spisovanie petícií či protestné zhromaždenia veľmi nepomáhajú. A tiež aj na rozhodnutia súdu o porušení zákona zo strany papalášov sa rýchlo zabudne. V horšom prípade sa zo žalujúceho stáva obžalovaný.
Priatelia, vidím, že hydru treba poraziť priamo v jednom z jej pôsobisk – v Národnej rade Slovenskej republiky. Verím, že sa nám to spoločne podarí! Aj preto som sa rozhodol kandidovať vo voľbách 2010 a vyjsť s kožou na trh.