Existuje pojem tzv. demonštratívneho pokusu o samovraždu, kedy sa osoba pokúsi spáchať samovraždu nie s úmyslom zomrieť, ale upozorniť týmto činom na nejakú neprávosť voči nej. Demonštratívny pokus o samovraždu sa väčšinou deje predávkovaním liekmi. Ak sa však problém nevyrieši a okolie si to nevšimne ako žiadosť o pomoc, často potom nasleduje samovražda dokonaná. Obyvatelia Banskobystrického kraja podľa môjho názoru často volili Kotlebu hlavne z dôvodu upozornenia na problémy, ktoré nikto nerieši. Je na všetkých nás, aby sme túto výstrahu vypočuli a neumožnili samovraždu liberálnej demokracie.
Ľudia začínajú mať stále silnejší pocit odcudzenia od politiky a verejného života, nejde zďaleka iba o problémy Rómov a ich komunity (téma, na ktorej sa pred voľbami priživuje kdekto - či už populistickými instantnými riešeniami alebo kupovaním hlasov). Ide hlavne o silný pocit ľudí, že na Slovensku nie je možné vymôcť právo a spravodlivosť. Nejde iba o susedské spory. Ide často o silnú frustráciu matiek, ktorým tento štát nemôže vymôcť platenie výživného; o pokútne prevody nehnuteľností, ktoré ožobračili ľudí; o nedotknuteľnosť vyvolených; o neriešení nezamestnanosti mladých a absolventov (čo sa za Fica ničením malých firiem, živnostníkov a zamestnancov - mimo vyvolených odborárov - iba zhoršuje)... Jeden z vyvolených odborárov z STV je už medzičasom Kotlebov najbližší spolupracovník.
Politici v tomto štáte si neuvedomili, že frustrácia sa už dávno netýka iba rómskej komunity v osadách a ich susedov. Neuvedomili si, že už prakticky celá päťročná veková kohorta (od začiatku krízy v roku 2008) mladých ľudí po škole zažíva často ako štart do života iba frustráciu. Ak niekto vstupuje do dospelého života ako frustrovaný človek, tak sa to s ním bude ťahať veľmi dlho, možno aj celý život. Mladý človek, ktorý by pri lepších podmienkach využil svoju kreativítu, dravosť a ochotu riskovať (ktorá z logických a pochopiteľných dôvodov klesá pri založení rodiny) napr. na podnikanie, nové nápady a pod. Takto mu však po čase stačí silné slovo Kotlebu a jeho "riešenia" na všetko. Ak človek nevidí perspektívu, tak si ľahšie oblečie uniformu - príkladov v histórii je veľa - od SS a SA, cez rôzne gardy, zbory národnej bezpečnosti až po "beztriedne" uniformy Pol Pota a Maa. Medzi komunizmom a fašizmom je tenká hranica, časť programu Kotlebovej strany je pomaly odkopírovaná od KSS.
Výsledok Mariana Kotlebu je treba vnímať ako zdvihnutý prst - nie je to hlúpy človek, aj keď z neho chcú robiť niektorí hlupáka. Jeho metódy od pouličného bitkára a fašistických pochodov sa veľmi sofistikovali. Dôkazom môže byť totálna prehra jeho niekdajšieho spolupútnika Sásika zo SĽS práve v tohtoročných voľbách na župana v Bystrici. Posúva sa stále viac do stredu (dôkazom je idea "zastupovania slušných ľudí").
Niektorí komentátori hovoria, že nevie veľmi rozprávať a sám sa na pozícii strápni. Zabúdajú na to, že moc je veľmi silný steroid - aj Kotlebovi môže dodať moc šéfa župy výrazne väčšiu silu ako rétoricku tak aj sebavedomie. Preto ho nemožno podceňovať a hovoriť, že on sa "vybije" sám. Toľko omieľaného Hitlera tiež vymenovali cez Hindenburga v roku 1933 za kancelára, pretože "demokrati" ako Franc von Papen či Kurt von Schleicher očakávali, že ako kancelár nebude môcť splniť svoje sľuby a sám sa potopí. Hitler nevďačil za svoju funkciu sprisahaniu, ale bezvýchodiskovej ústavnej situácii, kedy sa menili v Nemecku vlády pomaly každý mesiac a NSDAP v posledných relatívne slobodných voľbách v novembri 1932 získala o dva milióny hlasov menej ako vo voľbách predošlých. Preto marginalizovanie Kotlebu je cestou do pekla.
Tiež komentár pána Schutza je výrazným nepochopením kompetencií samospráv. Zastupiteľstvo VÚC schvaľuje síce hlavne investičné veci, rozpočet a predaj majetku, na operatívu je tu však úrad VÚC a hlavne župan. Ak by Kotleba nemal schválený rozpočet, tak by išiel cez provizórium a stále by hospodáril s miliónmi eur. Bol by zároveň martýr, kraj by upadal a on by získaval viac a viac. Cestou je drobnohľad hlavne nad hospodárením BBSK.
"Ste tu len preto, že je bieda." "Áno, keby tu bolo šťastie, potom by som tu nemusel byť a potom by som tu nebol". - odpovedal Hitler von Papenovi v roku 1932.
Treba si jednoznačne uvedomiť, že staré mnohonásobne prepraté tváre migrujúce medzi politickými stranami už nevedia a nemôžu poraziť ľudí ako je Kotleba. Táto republika má veľmi silne kultúrne zakorenenú potrebu silnej ruky. Nie je bez zaujímavosti, že rovnaké regióny, kde vyhrávala HSĽS, neskôr komunisti, potom HZDS a teraz Fico a Smer začína preberať Kotleba. Fico operuje napr. s maďarskou kartou či sentimentom na totalitu veľmi často. Dá sa povedať, že Kotleba iba plní jeho najtajnejšie sny. Vytváranie triednych neprieteľov ide a išlo Mečiarovi (Bratislavčania, "svetoobčania", demokrati atď.), Ficovi (majitelia firiem, Bratislavčania, bohatí, Maďari atď.) aj Kotlebovi (Rómovia, homosexuáli atď.) rovnako dobre. Vždy sú triednymi nepriateľmi príslušníci menšín. Fico tak dlho varil polievku (stačí si pozrieť jeho zopár prejavov pre "Maticu") až mu ju začal piť Kotleba. Predtým bol odstavený od polievky Slota práve Ficom.
Za výhru Kotlebu môžu mimo Fica a súdnictva samozrejme aj pravicoví politici. Ťažko stavať politické mŕtvoly ako súperov Kotlebu. Výhra Kotlebu však nie je prehrou demokracie. Prehrou demokracie bude až vtedy, ak tá výhra po usadení kalu v dočasne rozbúrenom rybníku nespôsobí radikálne čistenie sedimentov. Iba ak sa spoja na obranu liberálnej demokracie všetci, ktorým na nej záleží, tak máme šancu na víťazstvo.
Kotleba a jeho spolustraníci obsadili srdce Slovenska, je na nás, či infarkt srdca bude smrteľný alebo nie.
