V Krasňanoch už dlhšiu dobu aj s obyvateľmi dotknutých lokalít riešim developerský zámer Dolný Slanec. V procese EIA sme žiadali jeho zamietnutie z dôvodu neexistencia vhodného dopravného napojenia, nedostatočnej kapacity komunikácií a ďalších pripomienok. Riešime to s obyvateľmi od mája 2016.
Keďže dopravno-kapacitné posúdenie na Peknej ceste nemôže vyjsť ani teoreticky Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava navrhol v EIA riešenie, ktoré je v rozpore s územným plánom - viesť komunikáciu vo viniciach. Toto "riešenie" si následne nepochopiteľne osvojil aj stavebný úrad v Rači.
Aby som to skrátil - bez cesty sa nemôže realizovať developerský projekt Dolný Slanec (záverečné stanovisko EIA), uvedená cesta je však v rozpore s územným plánom (ako bude uvedené nižšie) - realizácia zámeru Dolný Slanec ako celku teda nie je možná. Preto je samozrejme veľmi silný tlak, aby sa predmetná stavba realizovala čím skôr - voči územnému rozhodnutiu som sa preto odvolal.
Daná lokalita je v územnom pláne Bratislavy vedená jednoznačne ako vinice.
Asi nemusím spomínať, že navrhovaná obojsmerná komunikácia s chodníkom a verejným osvetlením je na míle vzdialená "obsluhe územia funkčnej plochy vinice" - mimo toho, že na obrábanie viníc nie je potrebné viac ako poľnú cestu či mierne spevnenú komunikáciu, vybudovanie tejto komunikácie aj s prevýšením celé územie rozdelí na dve polovice a teda obsluhu viníc ešte zhorší.
Samotný magistrát vo svojom vyjadrení uvádza, že výstavba komunikácie vo viniciach je dôležitá z dôvodu "rozvoja územia" a ďalšej výstavby. Takže sám vraví, že nie je navrhovaná pre dopravnú obsluhu vinice.
Ako vidieť aj na mapke vyššie, územný plán umožňuje výstavbu predĺženia Bojnickej ulice a jej prepojenie s Račianskou (komunikácia v zelenom koridore číslo 1130), žiadnu inú komunikáciu v tomto území nespomína a neráta s ňou. Ani žiadne "alternatívne" riešenia.
Magistrát je vo svojom vyjadrení tiež nekonzistentný - na jednej strane tvrdí, že sú v územnom pláne vedené iba cesty I., II., III. triedy a miestne komunikácie I. a II. triedy. Podľa STN sa jedná o rýchlostné (A1 a A2), zberné (B1 a B2) a obslužné komunikácie C1 a komunikácie s vedením MHD. Zároveň však uvádza, že predmetná komunikácie je podľa magistrátu potrebná pre vedenie liniek MHD. V žiadnom prípade ju teda nemožno považovať iba za obslužnú a prístupovú komunikáciu vo vnútri zón.
Funkčná plocha "vinice" je v územnom pláne Bratislavy jednoznačne definovaná - ohýbanie tejto definície a jej výklad položený na vode je prvým krokom k zničeniu viníc v tejto lokalite. A netreba hovoriť, že tá cesta by sa aj výrazne hodila firme z portofólia J&T pri ich zámeroch priamo nad touto navrhovanou spojnicou. Viac k tomu tu.
