V poslednom období sa vracia nočná mora, ktorú sme zažívali počas najhorších rokov mečiarizmu a komunizmu. Hľadá sa triedny nepriateľ ako na bežiacom páse. Zdravotné poisťovne, dôchodkové fondy, producenti či spracovatelia ropy, novinári, ľudia, ktorí zarábajú viac ako je priemer, obchodné reťazce, dokonca európski socialisti. Zoznam je dlhý a obávam sa, že sa bude podľa situácie stále zväčšovať. Fico je najpopulárnejší politik, pretože veľa (obávam sa, že väčšina) ľudí nie je schopná znieť osobnú zodpovednosť za svoje skutky.
Kto môže za zdražovanie potravín? Nie sú to veľmi štedro dotovaní poľnohospodári a nezmyselné európske clá voči vonkajšiemu trhu, dokonca ani zlá úroda, ale obchodné reťazce. Ficovi voliči s krátkou pamäťou a malým mozgom zabúdajú, že rožok za korunu (prípadne za 50 halierov ako svojho času v Kauflande) tu pred nástupom (približne v rokoch 2000-2002) veľkých reťazcov nebol. Rožok v roku 2000 stál viac (pri výrazne nižších platoch) ako korunu. Obchodné reťazce samozrejme nie sú bez viny, ale v rámci koncovej ceny sa snažia tlačiť nadol (čo im vytýkajú hlavne dodávatelia). Pre obvinenie triedneho nepriateľa to však stačí. Dav jasá a v krčme sa má o čom hovoriť.
Fico je nahý. Svojou politikou ukazuje, že nemá vôbec žiadny program a vládny program je iba zdrapom papiera. Čo je so znalostnou ekonomikou, ktorej mal plnú hubu Dušan Čaplovič? Reálne sa prejavila poklesom z 3,01% HDP v roku 2006 na 2,79% v roku nastávajúcom. Nárast na žiaka 1800 Sk, nárast na sviňu (ako živočíšny druh) 3300 Sk. Ficove aktivity sú len obyčajnou zlátaninou a bojom voči všetkému a všetkým. Veľký vzorom pre neho sú Hugo Chávez a Vladimír Putin, ktorí však majú ropu. Fico má len peniaze daňových poplatníkov a mantru vo forme eurofondov.
Čoho sa máme obávať nabudúce?
