Posledných desať rokov ukázalo, že prezidentom SR môže byť jednak egocentrický klaun, bývalý popredný člen košickej nomenklatúry KSS, ktorého viac ako štátnické aktivity zaujímal lov anakond, pálenie drienkovice a kutie rýľov. Tiež sa môže prezidentom stať pravá ruka Vladimíra Mečiara v rokoch 1994-98, predseda NR SR, ktorý súhlasil s vylúčením poslanca Gaulidera, človek, ktorý bol dvojkou v nomenklatúre, ktorá spravila zo Slovenska čiernu dieru v strednej Európe, počas ktorej bol unesený prezidentov syn, zavraždený Remiáš, nachádzali sa nevybuchnuté bomby na mítingoch opozície, zmarilo sa referendum, organizovala sa noc dlhých nožov v novembri 1994, pokútne a za babku boli sprivatizované, vytunelované a rozkradnuté napr. VSŽ, Nafta Gbely, banky a rôzne továrne po celom Slovensku.
Na budúci rok uplynie dvadsať rokov od nežnej revolúcie, to, že poprední komunisti sa dodnes vyhrievajú v exekutíve či ma súdoch, nám hovorí, že asi bolo chybou, že bola až tak nežná. Slovensko si volí štvrtého (tretieho priamou voľbou) prezidenta. Po dvadsiatych rokoch (čo je jedná celá generácia) si už zaslúžime prezidenta, ktorý nebol členom KSČ/KSS! Prvýkrát budú môcť voliť prezidenta aj ľudia, ktorí pred Novembrom 1989 nežili.
V súčasnom pelotóne, ktorý sa uchádza o funkciu prezidenta SR, sú traja kandidáti, ktorých možno zakrúžkovať bez výčitiek svedomia. Iveta Radičová, František Mikloško aj Ivan Šimko majú za sebou rôzne životné cesty. Každý z nich niekedy v živote zakopol (čo platí o každom z nás), niečo sa mu nepodarilo, niečo by spravil ináč. Žiaden z nich sa však nemusí za svoju životnú púť hanbiť, politika pre nich nikdy nebola cieľom ale iba cestou, ich jednanie nebolo nikdy čisto oportunistické (ako je to v prípade napr. Martinákovej). Každý z týchto troch kandidátov má rôzne šance na zvolenie, jedna z nich reálne, zvyšní dvaja skôr v oblasti sci-fi. Rozumiem argumentom ľudí, ktorí chcú podporiť Fera („a volia Fera“) prípadne, určitým spôsobom zúfalca, Šimka. Týchto ľudí chcem poprosiť, aby v druhom kole nezostali doma.
Ja som sa po dôkladnom uvážení rozhodol jasne a jednoznačne podporiť osobu, ktorá má reálnu šancu poraziť človeka, ktorý vždy razil heslo „kade vietor, tade kabát“. V prezidentských voľbách podporím IVETU RADIČOVÚ na post prezidentky SR. Je to človek, ktorý má zmysel pre humor, neberie sa úplne smrteľne vážne, je odborník vo svojej oblasti, dokázal by „zavariť“ jednoliatej mase hlasovacej mašinérie bez vlastného uvažovania v NR SR a priniesol by nový vietor do zatuchnutého paláca, kde treba poriadne vyvetrať. A nemusel by používať pri komunikácii s predstaviteľmi iných štátov ťaháky pre neschopnosť komunikácie v inom ako ruskom jazyku. Radičová určite nie je ideálna kandidátka, je však najlepšia možnosť, ktorá sa dá vybrať a tiež by konečne nastavila latku funkcie prezidenta o veľký kus vyššie.
Súboj o prezidenta je v plnom prúde, na nás všetkých záleží, či sa stane hlavou štátu dvadsať rokov po páde komunizmu konečne kandidát, ktorý si nepošpinil ruky červeným bahnom. Dokážme, že jazdenie do vrchu, pasivita, žoviálnosť a pchanie sa do správnej zadnice pri moci nie je dostatočná kvalifikácia na prezidenta Slovenskej republiky!
