Zbyrokratizovaná EÚ nielenže nezačala dobiehať svojich konkurentov, ale naopak priepasť sa prehlbuje a Európe začínajú na krk dýchať ďalší súťažiaci s obrovským potenciálom ako India a Čína. Ekonomická reforma zostala iba na papieri a mnohé krajiny sa nevedia vzdať svojho welfare state. Úpadok však nevedie k spytovaniu svedomia, ale k ďalším smerniciam a k upravovaniu Paktu stability.
Slovensko sa uberá, čiastočne z dôvodu nevyhnutnej aplikácie teórie komparatívnych nákladov, trochu iným smerom. Naša krajina nemá ani plyn ako Nórsko, ani železnú rudu ako Švédsko a už vôbec nie banky s dlhou tradíciou ako Švajčiarsko. Má však momentálne relatívne nízke dane (aj keď deň daňovej slobody slávi výrazne neskôr ako USA a výška obvodov je naďalej vysoká) a hlavne lacnú pracovnú silu, ktoré je zároveň (vraj) aj kvalifikovaná. Ak k tomu pridáme aj stabilitu a ochranu NATO, tak je to potencionálne raj na zemi. Na najbližších desať rokov možno. Avšak potom očakávam výrazné problémy. Firmy, štedro dotované zo štátnych zdrojov, sa presunú k našim východným susedom.
Zabrániť sa tomu dá iba znalostnou ekonomikou s pridanou hodnotou, ktorá zabezpečí prísun vysoko kvalifikovanej špecializovanej pracovnej sily. K naplneniu tohto cieľu však potrebujeme kvalitné edukačné ustanovizne. Peniaze v minulosti využívané na sanáciu krachujúcich molochov mohli byť využité efektívnejšie. Vážnym problémom je korupcia, aj keď index a postavenie v rebríčku Transparency sa v našej krajine zlepšuje, nie je dôvod na oslavy. V etatistickej Európe je korupčné správanie (s výnimkou severských štátov) určitým spôsobom zakorenené, pomáha mu prebujnený byrokratický aparát a prehnitosť na najvyšších miestach. Korupčné škandály francúzskeho prezidenta Chiraca načas (počas posledných prezidentských volieb) prekryl problém Le Pen, avšak v tomto prebyrokratizovanom štáte jasne vidno, kam vedú excesy úradníkov s pečiatkami. Bruselizácia spoločnosti postupuje, ako sa zdá, rovnakým smerom. Slovensko, ako rovnoprávny člen s právom veta, však má jedinečnú možnosť postupovať racionálnejšie a z dlhodobého hľadiska získať veľký kapitál. Stratou z krátkodobého hľadiska môže byť iba osočovanie niektorými “ osvietenými” politikmi EÚ, slovenskými spasiteľmi (Fico) a nepopulárne, aj keď nevyhnutné, opatrenia a reformy.
Moderná vzdelávacia politika, tak sa dá nazvať alfa a omega nášho úspechu. O reforme prehnitého a zatuchnutého vysokého školstva sa hovorí už dlhé roky, avšak slabý a nepopulárny minister Fronc až na drobné detaily v tomto smere nezmenil nič (normatívy na študenta VŠ od hlavy v duchu socialistického za masovosť za rekordy). Zlepšenie kvality môže zabezpečiť iba posunutie univerzitného vzdelania do trhovej ekonomiky. Len trh rozhodne, podľa uplatnenia absolventov, o najlepších a najžiadanejších fakultách. Už nikto nebude mať právo žiť z histórie ani z atraktívnosti odboru. Posledné hodnotenie ARRA, ktoré vzbudilo mnohé emócie (neprekvapuje osočovanie posledných z neobjektívneho prístupu) prinieslo trochu svetla do tmy. Konkurenčné prostredie by zabránilo rodinkárstvu, keďže prípadné odhalené korupčné aféry profesorov by mali za následok stratu dôvery, pokles záujmu študentov a následný nevyhnutný bankrot. Podľa všetkých analýz je korupcia v štátnej a verejnej správe výrazne vyššia ako v súkromnej sfére. V Čechách zabezpečuje prijímacie pohovory na mnohých školách súkromná firma SCIO, ktorá si akýkoľvek škandál v rámci svojej reputácie nemôže dovoliť. Strata dôvery by mala ako nevyhnutný dôsledok stratu zákazky.
Trhové prostredie, ktoré má byť obmedzované iba z dôvodu hrozby monopolizácie a trastifikácie, zabezpečí rovnako prechod od memorovania informácií smerom k invenčným postupom, ktoré bude môcť absolvent následne uplatniť v praxi. Sylaby by mal určovať dopyt na trhu a nie nariadenia ministerstva. Následne by sme sa nemali brániť ani určitej privatizácií celého školského systému, kde by sa funkcia dekana fakulty pretransformovala na managera, ktorý by zabezpečoval celý chod školy a nestaral by sa iba o prerozdeľovanie dotácií. Úspešný marketing a hlavne dobrá povesť podložená výsledkami a uplatnením absolventov by sa stala zrkadlom kvality. Bezvýznamné by sa už stali slová o najväčších a najstarších univerzitách.
Dôležité sú aj ďalšie faktory k naplneniu vízie kvalitného školstva. Tu sa môžeme inšpirovať Fínskom, ktoré sa začiatkom deväťdesiatych rokov ocitlo v problémoch po strate sovietskeho trhu. Táto krajina investovala obrovské peniaze do výskumu a školstva, rovnako väčšina projektov ohľadne európskych fondov sa týkala ľudských zdrojov. Dnes je Fínsko na prvých miestach vo vynálezoch a zlepšovákoch, v percente vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vo využívaní najmodernejších technológií atď. Ako sa ukázalo aj na príklade "keltského tigra" Írska, úspech vedie týmto smerom a nie poskytovaním dotácií poľnohospodárom a rybárom.
