Expresívny nadpis nemá záujem vyvolať lynčovanie poľnohospodárov a roľníkov, ale upozorniť na jeden dôležitý fakt. Poľnohospodári sú asi najviac hýčkanou skupinou v Európe. Je to interesantné hlavne z toho dôvodu, že počet zamestnancov v primárnou sektore ( teda inými slovami počet voličov) tvorí iba mizivé percento a toto percento je ešte nižšie pokiaľ sa jedná o tvorbu HDP.
Preto je šokujúce, že v predošlom rozpočte EÚ tvorili dotácie týmto subjektom viac ako 50% z celkovej sumy. Návrh súčasného rozpočtu by mal podľa Európskej komisie priniesť pre poľnohospodárstvo 404,7 mld. Eur ( z 1022,4 mld. teda 39,6 %) podľa návrhu Britskej vlády, ktorý bol zmetený zo stola to malo byť 367,5 mld. Eur ( z 846,7 mld. teda 43,4 %, pomerne viac ale absolútne menej, obávam sa, že nakoniec sa to vyrieši tak, že to bude aj pomerne aj absolútne viac a opäť sa to bude blížiť k 1/2).
Poľnohospodári teda žijú z dotácií, ktoré platia daňoví poplatníci, aby mali v konečnom dôsledku drahšie potraviny. Uvedený stav permanentne vyhovuje len úzkej skupinke agrárnikov ( že sa tým podporujú malé a stredné podniky je chimérou, napr. v Španielsku a Portugalsku drvivú väčšinu dotácií dostávajú najväčšie firmy na trhu). Táto skupina sa dá označiť jednoducho , ale výstižne : DARMOŽRÁČI. Spôsobujú prehlbovanie ekonomických nerovnosti, zaostávanie regiónov a hlavne lenivosť.
V podstate sú poľnohospodári v Európe zbytoční, pretože potravinová sebestačnosť je hlúposť. To má stáť kilo ryže 50 Sk , ale hlavne, že bude domáce? Väčšina spotrebiteľov by sa určite zhodla na ryži za 10 Sk z Číny. Spotrebiteľa zaujíma prioritne cena a kvalita. Európski výrobcovia by mali možnosť prejsť na eko-výrobu potravín, ktoré by síce boli drahé, ale našli by si svojho spotrebiteľa vo vyššej príjmovej skupine obyvateľstva. Veľkochovne a veľkovýrobne by sa stali v Európe minulosťou.
Zrušenie dotácií a otvorenie trhu s poľnohospodárskymi komoditami by prinieslo zvýšenie bohatstva európskych národov ( ktoré by prestali sypať dotačné peniaze do čiernej diery) a v konečnom dôsledku aj mimoeurópskych krajín ( na čele s bývalou obilnicou ZSSR Ukrajinou), ktoré by mali možnosť exportovať poľnohospodárske plodiny na trhy EÚ.
Nezostáva teda nič iné iba zrušiť európskych poľnohospodárov! Eventuálnym problémom zo strany poľnohospodárov by bolo iba sypanie obilia na diaľnice a vypúšťanie prasníc do voľného priestoru.
Nedá mi na záver nespomenúť Karola Ondriáša, poslanca NR SR za KSS, ktorý svojho času tvrdil, že úspešnosť a nadradenosť socializmu ( v komparácií s kapitalizmom) dokazuje klesajúci počet prasníc, kôz, dobytka a sliepok po roku 1989. Mal k tomu aj grafy.
Niečo podobné by pravdepodobne priniesli v stave ohrozenia aj naši ( a nielen oni) poľnohospodári.
