O búraní nemocnice Rázsochy sa toho popísalo za posledné roky dosť. Teraz nastal ten čas, aby sa dalo reálne preveriť, či firma, čo búrala celú stavbu reálne dokázala zrecyklovať a následne použiť 100% betónu, tehál či obkladačiek. Treba uviesť, že by išlo o slovenský unikát. Pozrime sa na to bližšie.
Víťazná spoločnosť resp. konzorcium Metrostav-Mrozek predložila vo verejnom obstarávaní najvyššiu cenu za búranie. Zároveň však ako jediná uviedla, že vie zrecyklovať 100% betónu, tehál, obkladačiek zo stavby a opätovne ho využiť. Výsledná cena bola 12,8 mil. € s DPH. Voči tvrdeniu o 100% sa neúspešne viackrát odvolala ďalšia firma v poradí. Dané konzorcium uviedlo, že je možné recyklovať a opätovne použiť 71%.
Výberová komisie však rozhodla, že je možné recyklovať a opätovne použiť 100% stavebného materiálu. Zároveň nenamietala vyjadrenie búracej firmy, že 30-40% materiálu údajne použijú priamo na mieste (in situ). Netreba zabudnúť, že sa bavíme stavebnom odpade v objeme viac ako 160 tisíc ton, z čoho je 30% približne 50 tisíc ton.
Víťazné konzorciu uviedlo, že disponujú drtičkou s kapacitou 200ton/hod, čo je 8000 hodín čistého času. Stavba však nie je automatická linka, takže nie je možné nonstop búrať, triediť, voziť, recyklovať a odvážať.
Ak sa pozrieme na zverejnené videá z búrania, tak tam nikde nevidíme priamo pracujúcu recyklačnú linku. Ani tu. Ani tu. Ani tu. A nie je vidieť recykláciu ani na týchto videách z vtáčej perspektívy. Ešte raz bavíme sa o 160 tisíc tonách, ktoré je potrebné vytriediť, recyklovať a znovu použiť. V roku 2020 sa už Pellegrini chváli, že betónovú suť dokonca odpredávajú. V centrálnom registri zmlúv však nie je zverejnená žiadna zmluva medzi ministerstvom a firmou Erson Recycling.
Ak sa pozrieme detailnejšie na súčasné územie, tak nejde ani o zarovnanie terénu, ako sa uvádzalo v ponuke. O tom, že "recyklovať" budovu v takom rozsahu je veľmi náročné sa dá presvedčiť napr. v procese búrania budovy Mercuria v Prahe firmou Skanska - ide o časovo aj finančne veľmi náročnú "operáciu".
Požiadal som 4.4.2024 Ministerstvo zdravotníctva SR aj Okresný úrad Bratislava o zaslanie dokladov, akým spôsobom sa nakladalo so 160 tisíc tonami "recyklátu". Dokumenty naznačujú, že druhý v poradí mal podľa všetkého pravdu a 100% z vyššie uvedeného nebolo možné recyklovať. Išlo o dve položky.
Podľa dokumentov predložených Ministerstvom zdravotníctva SR v roku 2021 v hlásení o odpadoch sa tehly (kód 17 01 02) ani zmiešaný stavebný odpad (kód 17 01 06 resp. 07) ani nenachádzajú - takže nie je vôbec jasné, čo sa s nimi vôbec stalo.
Podľa stanoviska samotný recyklovaný betón bol navezený pod diaľnicu D4/R7 (rovnaké uvádzal aj druhý uchádzač v poradí) a zanedbateľná časť v rámci staveniska Rázsochy na spevnenie ciest.
Aby som to zhrnul - stavebný odpad ako tehly, ktoré víťazný uchádzač uvádzal, že ich vie 100% zrecyklovať - a druhý v poradí to namietal, že sa to nedá - "zmizol v preklade". Prípadne bol evidovaný ako "ostatný stavebný odpad" a skončil na skládke. Poznámkou pod čiarou je nájdený azbest, ktorý bol riešený ako "obyčajný" a nie "nebezpečný" odpad. A priamo in situ (na mieste) sa nepoužilo, ako tvrdila víťazná firma 30-40% recyklátu ale "zanedbateľné" množstvo.
Suma sumárum - vyzerá to tak, že víťazné konzurcium vyhralo s nereálnou ponukou. Predpokladám, že sa to skončí ako vždy - je to za nami, zabudnime.
