Podpora služieb pre rodiny s deťmi v Bratislave je veľmi dôležitá. Bude to však stačiť? V Rači sme pred dvomi rokmi zaviedli napríklad príspevok pre viacdetné rodiny či rodiny s ŤZP dieťaťom. Dokončením materskej škôlky Kadnárova bude zabezpečené miesto v škôlke pre deti od troch rokov veku, otvorením základnej školy Plickova v roku 2023 sme zas vyriešili nedostatok miest v základných školách v Rači.
Podľa demografických údajov (a ak nenastane tzv. čierna labuť) a predikcií by oba tieto problémy mali byť v Rači vyriešené minimálne na ďalších 30 rokov (za predpokladu, že sa pri poklese detí sa dočasne priestory MŠ či ZŠ využijú na iný účel a pri opätovnom raste počtu detí sa zmenia opäť na MŠ/ZŠ).
Rovnako sa tak snažíme v Rači zlepšovať verejný priestor, čo zahŕňa napr. budovanie nových oddychových parkov ako je park Strelkova, oprava detských ihrísk či športovísk či oprava verejných priestorov.
V Rači tiež pôsobí veľké množstvo športových, kultúrnych, sociálnych či mládežníckych spolkov, komunitný život je na veľmi vysokej úrovni.
Napriek týmto všetkým snahám čaká Raču (aj celú Bratislavu a SR) v najbližších rokoch výrazný pokles novonarodených detí až o polovicu, zásadne v poklese nezabráni ani výstavba novostavieb a bude sa týkať celej Bratislavy a celého Slovenska.
Tento zásadný pokles už začal a urýchlila ho pandémia Covid19 a nasledujúce krízové obdobie (vojna na Ukrajine, inflácia, zvýšenie úrokov na hypotéky, vláda Róberta Fica). Nižšie uvedená tabuľka (prepočty na základe dát Štatistického úradu z roku 2023) ukazuje rozloženie vekových kohort po desiatich rokoch (21-30, 31-40, 41-50) a veku k roku 2023 (aktuálne je tam posun o jeden rok).
Aby sme si to rozmenili na drobné - podľa Štatistickej ročenky Bratislavy za rok 2023 v roku 2022 bol priemerný vek prvorodičky v Bratislave 31,94 roka. Nasledujúce roky čaká Bratislavu pokles novonarodených detí o viac ako polovicu (v prípade Petržalky dokonca o 2/3). Celkové migračné sadlo do Bratislavy je v zanedbateľnej výške medzi tisíc a dvetisíc ročne. A podľa všetkého aj to bude klesať.
Samozrejme znamená to aj dosť zásadný dosah na dopyt po bývaní - čisto matematicky o viac ako 50%. Ak k tomu prirátame postupný odchod povojnovej generácie a uvoľňovanie bytov v panelákoch aj starších rodinných domoch, tak je jasné, že trh s bytmi podľa všetkého v roku 2022 dosiahol svoj strop na ďalšie desaťročia. Samozrejme naďalej budú typy bytov či domov a lokalít, kde bude dopyt ešte rásť, ako celok sa však Bratislava preklopuje do obdobia dlhodobej stagnácie trhu - matematika a demografia nepustia. Z dôvodu starnutia populácie je predpoklad zásadných poklesov cien "bariérových" nehnuteľností.
Ďalšou dosť zásadnou témou ohľadom Bratislavy je suburbanizácia, ktorá nesúvisí iba s nižšími cenami bývania ale aj so "snom o vlastnom domčeku". V ČR v tejto téme dlhodobo robia sociologické prieskumy a u nás tie dáta nebudú zásadne odlišné. Naopak - keďže SR má dlhodobo viac vidiecky charakter ako ČR, tak ten sen o domčeku bude pravdepodobne ešte väčší a bude sa pohybovať nad úrovňou 70%.
Aby som to zhrnul - budovanie mesta pre detí je dôležitou témou, výrazne dôležitejšou témou však nasledujúce desaťročia bude budovanie Bratislavy pre seniorov. Ako ukazuje demografia v Singapure, Japonsku či Južnej Kórei, tak Bratislava sa v prvom rade musí pripraviť na výrazné starnutie populácie, kedy novonarodených detí bude stále menej. Je potrebné sa na to pripraviť a začať budovať kompletnú infraštruktúru pre seniorov.
Michal Drotován
