Podľa trestného zákona SR č. 300/2005 Z.z. NIE SÚ (v zmysle Ústavy SR- „čo nie je zakázané je dovolené“), mimo iného, trestné nasledujúce veci:
-obhajovanie terorizmu (nie propagovanie, ktoré je podľa § 419 Zákona 300/2005 Z.z. trestné),
-obhajovanie a ospravedlňovanie mučenia,
-obhajovanie a ospravedlňovanie kanibalizmu,
-obhajovanie, ospravedlňovanie a vyznávanie sa zo sexuálnej deviácie (od pedofílie cez zoofíliu, voyerizmus, exhibicionizmus, masochizmus, sadizmus, frotérstvo, koprofíliu, fetišizmus až po nekrofíliu),
-dohadovanie sa s inými na spoločnej samovražde, popisovanie svojich myšlienok na samovraždu, publikovanie návodu na samovraždu,
-obhajovanie masových vrahov a vraždy samotnej,
-obhajovanie znásilnenia ako biologicky determinovaného aktu,
-sociálne zdôvodňovanie a ospravedlňovanie alkoholizmu a užívania drog, boj za legalizáciu všetkých drog,
-obhajovanie mizantropie, verejné prezentovanie svojej nenávisti voči mužom respektívne voči ženám či deťom,
-obhajovanie alebo popieranie genocídy (v výnimkou podľa § 422 ods. 1 Zákona 300/2005 Z.z. pre popieranie holokaustu, ktoré je trestné a sadzba je od šiestich mesiacov do troch rokov, tj. popieranie genocídy napríklad v Rwande alebo Arménsku nie je trestný čin),
-hlásanie ideí menejcennosti jedného z pohlaví,
-hanobenie akejkoľvek skupiny mimo skupín uvedených v § 423 uvedeného zákona (teda rasy, národa alebo presvedčenia),
-hlásanie akejkoľvek ideológie s výnimkou skupín, ktoré chcú svoj cieľ dosiahnuť násilne
-vyznávanie sa z násilných sklonov
-publikovanie kreslenej detskej pornografie
-obhajovanie a ospravedlňovanie akejkoľvek formy otroctva
-obhajovanie eugeniky
-obhajovanie týrania zvierat
Vychádzajúc z tejto skutočnosti si asi každý súdny človek vie predstaviť, ako by to tu vyzeralo, keby každý hlásateľ a obhajovateľ vyššie uvedených „ideí“ dostal priestor verejne prezentovať svoj názor „na vec“. A ak by k tomu ešte dostal imunitu vo forme anonymity, tak by sa nemusel ani obávať nejakého relevantného tlaku zo strany „oponentov“. Zároveň by neniesol za svoje výroky osobnú zodpovednosť, keďže by si mohol svoju identitu úplne vymyslieť. Každý by povedal, čo si myslí a cíti a žili by sme si tu ako v nebi, v nebi absolútnej tolerancie. Mám však nepríjemný pocit, že by to všetko čoskoro skončilo ako „bellum omnium contra omnes“.
Poznamka: Týmto textom sa lúčim, keďže mi bol blog úplne stiahnutý, vrátane mena z www.blog.sme.sk na šesť mesiacov. Ak ma chcete podporiť, tak zverejnite odkaz na tento článok. Ďakujem.
