V roku 1967 obsadil aj s rodinou a priateľmi bývalú základňu britského námorníctva HM Fort Roughs vzdialenú šesť námorných míľ od pobrežia Suffolku. Táto stará barabizňa, ako vidieť na obrázku, stojí na dvoch betónových stĺpoch. Jej rozloha je 550 metrov štvorcových a počas druhej svetovej vojny ju dočasne obývalo až 300 námorníkov. Bates spolu s priateľmi ju 2. septembra 1967 obsadil a vyhlásil samostatnosť Kniežatstva Sealand (Principality of Sealand). O rok neskôr anglický súd deklaroval, že podľa zákona tento objekt nespadá pod jurisdikciu Veľkej Británie, nakoľko výsostné vody siahajú iba do troch námorných míľ od pobrežia. Tým podľa Batesa bol jeho štát uznaný de facto Veľkou Britániou, rovnako bolo územie prehlásené za terra nullius (územie nikoho) a podľa Batesa ho mohol obsadiť a vyhlásiť deklaratívne za štát de iure. V roku 1978 bolo kniežatstvo obsadené holandskými a nemeckými dobrodruhmi, ktorí zajali Batesovho syna Michaela. Prince Roy I však za pomoci vrtuľníka kniežatstvo oslobodil a Holanďanov a Nemcov uväznil ako vojnových zajatcov. O ich prepustení vyjednával s nemeckým veľvyslancom v Londýne, ktorý osobne priletel na Sealand a podľa názoru Batesa tým aj Nemecko de facto uznalo Sealand ako štát. O príhodách rodiny Paddyho Roya Batesa sa v súčasnosti pripravuje celovečerný film, ktorý bude mať premiéru v roku 2008.
Principality of Sealand vydáva vlastné známky, mince, noviny a Michael Bates, aka Prince Regent Michael založil spoločnosť HeavenCo, ktorá ponúka webhosting a iné aktivity na „ostrove“. Zlomom v dejinách Sealandu bol oheň, ktorý vypukol v lete 2006. Obyvatelia boli evakuovaní a objavili sa ponuky na predaj tohoto kniežatstva. Vyvolávacia cena je „smiešnych“ cca 1 miliardu dolárov. Viaceré spoločnosti porušujúce autorské práva predajom diel (hudby, filmov, hier a pod.) sa o ponuku začali zaujímať, pochopiteľne pokúsia sa cenu skresať....
Status Sealandu je však pochybný, nakoľko medzičasom Británia zmenila zákony a jej výsostné vody siahajú už dvanásť námorných míľ od pobrežia, základňa je tiež neodškriepiteľným majetkom Veľkej Británie, ktorá ju vybudovala. Bates argumentuje, že nebola využívaná a mala byť zbúraná. Žiaden štát na svete však Sealand oficiálne neuznal a dá sa povedať, že existuje iba vďaka určitej benevolencii súdov Veľkej Británie a precedensu v spore z roku 1968. Žiaden štát si však nemôže dovoliť uznať Sealand ako samostatný štát, pretože nespĺňa podmienky Montevidejskej konvencie. Podľa nej štát musí mať definované teritórium, trvalé obyvateľstvo, vládu a schopnosť vstúpiť do vzťahov s inými štátmi.
Ak by bol jediný samozvaný štát vyhlásený za subjekt medzinárodného práva, spustilo by to lavínu vzniku nových štátov. Stačilo by si kúpiť ostrov v Oceánii a vyhlásiť zvrchovanosť. Bolo by to vcelku vtipné, zatiaľ však záujemcom musia stačiť virtuálne štáty na internete.
Na záver jedna otázka. Ako si podľa vás bolo možné vyhlásiť napríklad samostatnú Bratislavu, aby to bolo legálne? Asi by sa muselo organizovať celoštátne referendum. Avšak podľa Ústavy SR je územie nedeliteľné, tak by to asi týmto spôsobom nebolo možné. V budúcnosti je však možné, že sa Európska únia tak zintegruje až sa rozpadne na malé štátiky na spôsob Nemecka v 19. storočí. Ak by existovala zóna voľného obchodu a hranice by boli otvorené, tak by sme to pomaly ani nepocítili...
