Zoberme si situáciu A vychádzajúcu zo súčasného stavu. Nemenované mesto (dosaďte si ľubovoľnú obec na Slovensku) s veľkou pompou schváli nový územný plán. Vedľa chystanej novostavby má byť podľa tohoto plánu pri rieke park a detské ihrisko. Developer A sa teší, byty pôjdu ako teplé rožky, cena bude skvelá, občania si oblížu prsty. Byty sú predané, dom postavený. Developer B vidí, že obchody idú skvele, rozhodne sa preto navštíviť zopár miestnych poslancov, či by sa predsa len s tým parkom nedalo niečo robiť. Park brzdí výstavbu obchodného centra a zopár ďalších bytov. Ihrisko však zostane a to je podstatné! Poslanci zmenia plán, noví obyvatelia bytovky sa jedného dňa zobudia a vidia cez okno veľkú plechovú škatuľu s parkoviskom. Príjazdová cesta je od ruky, treba ušetriť na svetelnej križovatke, detský kútik môže byť aj v nákupnom centre. Detské ihrisko teda potichu zaniká, územný plán sa opäť reviduje. Poslanci prezentujú nové nákupne centrum ako veľký skok pre celú obec, starostovia v okolí závidia a pár frflajúcich občanov z bytovky s malými deťmi spisuje nejaké bezvýznamné petícia. Pokrok sa nedá zastaviť! Starosta má nové auto a niekoľko poslancov ide na drahú zahraničnú dovolenku.
Zoberme si situáciu B, keď neexistuje žiaden územný plán. Developer A chce postaviť bytovku a čo najviac na nej zarobiť (čo je pochopiteľné), nádejných klientov však nemôže opiť rožkom a ukázať im územný plán, ktorý sľubuje park a detské ihrisko. Môže predávať byty sa nízke ceny a kupujúci riskuje, že čochvíľa bude z okna vidieť priamo do okna suseda v bytovke oproti. Developer A tiež môže kupiť väčší pozemok a garantovať, že na tomto pozemku bude detské ihrisko a parčík. Alebo ešte lepšie, každý obyvateľ s drahým bytom kupuje aj časť pozemku pod detským ihriskom resp. parčíkom. Územný plán neexistuje, komunálni poslanci nedostanú nič a starosta nebude mať nové auto. Obyvatelia bytovky budú však výrazne spokojnejší so svojim prostredím.
Druhá situácia je dnes iba čisto hypotetická, myslím si však, že pri súčasných územných plánoch (viď. napr. Ficova akože vinica, kauza Pezinskej skládky, kauza parku v Bardejove alebo "flexibilita" územného plánu Bratislavy), ktoré sú často iba zdrapom papiera, príležitosťou pre kšefty úradníkov a komunálnych poslancov, by neexistencia územného plánu v konečnom dôsledku mohla byť pre obyvateľov výhodnejšia. Nápad na prvý pohľad provokatívny, ale že toto riešenie môže byť veľmi prínosné, hovoria skúsenosti z Veľkej Británie alebo USA. Preto vyvstáva otázka - potrebujeme vôbec územný plán?
