V najnovšom čísle Respektu je na titulke omylom uvedené, že článok týždňa je o štyroch Čechoch, ktorí sa postavili Brežnevovi. Jednou zo štvorice bola poslankyňa Božena Fuková, ktorá pochádzala z Bystričian v okrese Prievidza. V tej dobe 33-ročná mladá mamička so štvorročnou dcérou Dankou. Vedela, že hlasovať proti "Dohode o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk v Československu" bude znamenať perzekúcie a problémy. Napriek tomu vystúpila s emotívnym prejavom proti okupácii a "znormalizovaní" kolegovia ju nenechali ani dohovoriť.
Pri hlasovaní bolo 242 poslancov Národného zhromaždenia za okupáciu, 10 pod rôznymi zámienkami odišlo z rokovacej sály a nehlasovalo a 4 hlasovali proti - okrem pani Fukovej to bol František Kriegel (ktorý ako jediný nehlasoval za tzv. Moskovské protokoly, pôvodne ho za túto "drzosť" chceli Sovieti deportovať na Sibír - Dubček už v tej dobe podpisoval čokoľvek mu boľševici dali pod ruku), František Vodsloň a Gertrúda Sekaninová-Čakrtová.
V roku 2006 (ešte pred nástupom Roberta Fica) na návrh vlády udelil Božene Fukovej prezident Gašparovič Rád Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadny spôsob zásluh o demokraciu a ľudské práva. Prečo nedostala rád I. triedy zostáva nezodpovedané (hlavne keď ho v minulosti dostali také "osobnosti" ako Sergej Kozlík alebo Peter Baco - mimochodom tiež z rúk vtedajšieho zastupujúceho prezidenta (spolu s Mečiarom) Ivana Gašparoviča).
Je smutné, že pri 45. výročí začiatku okupácie pani Fukovú na Slovensku spomenuli iba v Slovenskom rozhlase, v ČR sa jej venovali výrazne viac. Pritom je človekom, ktorý napriek tomu, že vedel, že mu možno hrozí aj smrť (už pred hlasovaním riešila s rodinou, kto sa bude starať o malú dcérku), hlasoval v súlade so svojim svedomím a odmietol sa skrčiť, keď sa väčšina krčila.
O týchto ľuďoch by sa malo písať a nie o rýchlokvasných "celebritách".
