Na úvod musím však oddeliť slová westernizácia a amerikanizácia, ktoré sa často s globalizáciou zamieňajú. Tieto dva procesy sú iba časťou globalizácie, avšak u odporcov, tzv. antiglobalistov, sú chybne považované za synonymá. Westernizácia je rozširovanie západných hodnôt, ktoré stoja na troch symbolických pilieroch - židovskom Sinaji, kresťanskej Golgote a gréckom Olympe. Spája sa s ňou hlavne vývoz demokracie a liberálnej ekonomiky. Tieto dva artikle však nemusia byť nutne ponúkané v jednom balíku, príkladom môžu byť niektoré ázijské krajiny, ktoré majú od klasickej demokracie na míle ďaleko (India, Čína, ázijské tigre). Horliví hlásatelia sa niekedy neštítia ani meču v ruke. Avšak násilná a neprirodzená westernizácia môže mať niekedy negatívne dôsledky, ako sa to ukázalo v Iráne v roku 1979. Pozitívny vplyv je tiež neodškriepiteľný, čoho dôkazom môže byť rúcanie sa polodemokratických režimov v Gruzínsku, na Ukrajine, v Kirgizku, eventuálne v Moldavsku a snáď časom aj v Lukašenkovom Bielorusku.
Amerikanizáciou môžeme pomenovať jav, ktorý je pre mnohých negatívny, rozširovanie amerického spôsobu života. Javy ako celosvetovo úspešné firmy Mc Donald´s, Microsoft alebo Coca-cola sú pripisované globalizačnému procesu, podľa mňa osobne sa však spájajú hlavne s amerikanizáciou, teda prioritne s reštauráciami rýchleho občerstvenia (v sociológií sa používa termín mcdonaldizácia spoločnosti). Globalizácia je podľa môjho ponímania omnoho širší jav a ako som už spomenul, amerikanizácia je iba určitou časťou týchto procesov. Do globalizácie je chtiac-nechtiac zapojený prakticky celý svet. O negatívach aj pozitívach tohto stavu sa zmienim neskôr. Toľko teda k objasneniu elementárnych pojmov, s ktorými budem operovať vo svojej eseji.
Na začiatku vyvstáva otázka, odkiaľ sa tá ospevovaná aj preklínaná globalizácia vlastne vzala. Dá sa povedať, že prišla na svet zároveň s prvým obchodníkom, ktorý prekročil hranice svojej osady, v tej dobe samozrejme nemôžeme hovoriť o celom svete, pretože mnoho oblastí bolo ešte na mape označených „hic sunt leones“. Globalizácie je teda podľa môjho náhľadu širšie definovateľná ako preberanie iných hodnôt, tovarov, ideológií, zvykov atď. z vonkajšieho prostredia. Táto skutočnosť musela nevyhnutne nastať po otvorení sa uzavretých tribalistických spoločností paleolitu. Genéza globalizácie, jej rozširovanie a narastanie je spojené s rozvojom ľudskej spoločnosti. Významnými impulzmi v tomto smere boli: vznik moreplavby, sumerské písmo, vznik stredomorských obchodných kolónií, vznik obrovských ríš, ktoré šírili svoje hodnoty. Pri tomto bode sa však musím pristaviť. Mnoho ľudí kritizuje amerikanizáciu a šírenie určitých hodnôt (pozitívnych ale aj negatívnych ako televízna kultúra tzv. potatogautch, úbohý kultúrny mainstream a pod., o tom neskôr), veľká skupina ľudí na tento proces hladí nielen s nedôverou, ktorá je pochopiteľná, ale často až s hrôzou a v krajnom prípade sa hovorí o zániku ľudskej civilizácie a kultúrnej degenerácií. Treba si však uvedomiť, že pravdepodobne rovnako sa stavali „domorodci“ k Peržanom, Egypťanom, Číňanom, neskôr Grékom, Rimanom, kresťanom atď. Ľudstvo však prežilo a zmienené ríše sú už dávno zapadnuté prachom dejín. A mimochodom zatracovaná americká kultúra je rovnako dielom nemeckých, anglických, čínskych, filipínskych či slovenských prisťahovalcov. Amerika je svet v malom a treba to zobrať na vedomie.
Za ďalšie výrazne prelomy na ceste ku globalizácií môžeme považovať kresťanstvo, neskôr islam, ktoré sa stali prvými skutočne celosvetovými ideami. Nasleduje vynález gutenbergovej kníhtlače, významné námorné objavy, plavba okolo sveta, vznik Britskej ríše atď. V súčasnosti môžeme za najvýznamnejšie podnety považovať hlavne celosvetovú obchodnú sieť, rozširovanie počítačov a IT (následný vznik určitého globálneho jazyka - angličtiny) a v neposlednom rade internet a informačnú diaľnicu. K tomu sa však tiež ešte dostaneme.
Najvýznamnejším elementom je však jednoznačne obchod a ekonomika. Ťažko si možno predstaviť obetavého a uvedomelého občana, ktorý by strácal čas rozširovaním svojho gastronomického bussinessu z dôvodu vytlačenia talianskej kuchyne z ulíc Benátok. Keby nebol dopyt, tak by nebola ani ponuka. Keby nikto nechcel v Moskve jesť Big Mac, tak by ho tam asi na Červenom námestí nepredávali. To je pochopiteľné. Aj keď musím podotknúť, že aj v tomto prípade existuje určitá etika, ktorá by sa nemala porušovať. Obchodom sa nedá ospravedlniť napríklad ponúkanie bravčových sendvičov v ortodoxnej židovskej štvrti alebo hovädzích biftekov v hinduistických oblastiach. Aj keby nebol dopyt, tak by to asi ani nikto nerobil...
Toľko stručne k historickým koreňom. Presunieme sa do prítomnosti. Ak by som sa teraz vybral do ulíc a spýtal sa náhodných chodcov na tri slová, ktoré spájajú s globalizáciou, pravdepodobne by som dostal tieto výsledky. Najčastejšie by sa asi objavovali značky rôznych nadnárodných korporácií, potom názvy miest ako Hollywood, Londýn, následne možno zopár negatívnych adjektív, Internet, PC a niekto by pravdepodobne spomenul aj antiglobalistov, ktorí vo voľnom čase bojujú za svetový mier a práva zvierat a rastlín. Rozdeľme si tieto pseudovýsledky z hypotetického prieskumu na drobné.Po prvé - nadnárodné koncerny. Zoznam by bol veľmi dlhý, preto spomeniem námatkovo iba niekoľko. Patria sem samozrejme firmy, ktorých marketingové značky majú závratné hodnoty (na prvom mieste neohrozene tróni Always Coca-cola, ďalej Mc Donald´s, Nike- Just do it, Google atď.). Rovnako sem môžeme priradiť firmy, ktorých ročný obrat sa rovná rozpočtu súčtu HDP niektorých chudobnejších krajín. Problémom subnacionality sa však v tejto práci zaoberať nebudem, ovládanie banánových republík je myslím dostatočne známe. Sem zaraďujeme energetické (Shell), hutnícke, strojárske (General Motors), naftárske a podobne zamerané spoločnosti. Treba k tomu pripojiť aj niektoré iné odvetvia hospodárstva, o ktorých sa hovorí už menej - a to napr. kozmetický alebo farmaceutický priemysel. Nehovoriac o zbrojárskom priemysle.
Toľko k legálnym aktivitám, treba však spomenúť aj tzv. šedú ekonomiku a nelegálne aktivity, ktoré zastrešuje tiež globalizácia. Sem zaraďujeme hlavne tri najvýnosnejšie odvetvia- drogy, pornografia a obchod so zbraňami. Narkobaróni si môžu dovoliť kúpiť nejednu stredo- alebo juhoamerickú republiku prípadne krajinu v strednej Ázií (príkladom môže byť Kolumbia, alebo v nedávnej minulosti aj Afganistan, kde Taliban prakticky žil z ópia a heroínu). Najznámejšie cesty sú dve: tzv. kokaínová z Kolumbie, Chile a iných krajín do USA a heroínová cesta zo strednej Ázie (Afganistan, Uzbekistan, Pakistan atď.) cez Rusko do Európy. Tento obchod patrí medzi najvýnosnejšie a zarytý libertarián by tvrdil, že za jeho rozrastaním stoja hlavne reštriktivné opatrenia vlád, ktoré umelo zvyšujú cenu drogy na trhu a následne tým nepriamo financujú mafiu a terorizmus. Ďalším globálnym bussinessom je pornografia a obchod s ľuďmi. Tu sa prejavuje čoraz väčšia a sofistikovanejšia celosvetová prepojenosť. Cesta opäť smeruje z chudobných krajín do bohatých. Sem môžeme zaradiť aj prevádzačstvo a nelegálnu migráciu. Naopak obchod so zbraňami je v opačnom smere, väčšinou od relatívne bohatých krajín ku chudobným, nepokojmi zmietaným oblastiam sveta. Medzi najnegatívnejšie javy patrí obchodovanie s nekonvenčnými zbraňami NBC (nuclear- biological- chemical), ktoré sa dostávajú do rúk obchodníkov, ktorí sa neštítia predať ich ďalej. Veľkou hrozbou v tomto smere je hlavne demoralizovaná ruská armáda a amorálni vedci jadrových výskumov (napr. otec pakistanskej atómovej bomby). Je síce pravda, že jadrové zbrane sa len ťažko dostanú do rúk vyšinutého jedinca alebo sekty, ale neplatí to však o tzv. darebáckych štátoch, ktoré majú relatívne dosť prostriedkov (hlavne vďaka rope) na výrobu obohateného uránu alebo plutónia. (Aktuálne sa to týka Iránu a Severnej Kóreí, čiastočne aj Sýrie alebo Líbie). Táto premisa však neplatí u ostatných nekonvenčných zbraní (chemických a biologických). Tie si prakticky môže zabezpečiť hocikto (tu ma ako príklad napadá útok sarinom na tokijské metro v roku 1995).
Globalizácia sa prejavuje aj tak, že návod na výrobu napr. klincovej bomby je možné stiahnuť z internetu.Do tejto skupiny môžeme priradiť aj globalizáciu terorizmu, keď sa presúvajú ciele skupín od lokálneho boja (napr. OOP v Palestíne, Tamilskí tigri na Sri Lanke, partizánska vojna v niektorých krajinách Južnej Ameriky atď.) k celosvetovému. Tradičným príkladom môže byť Al-Kaidá (Bunka resp. Základňa), ktorá je prísne decentralizovaná a to umožňuje boj na celom svete. Globalizácií nepriamo prispievajú aj média, ktoré sú často nechtiac hračkou v rukách teroristov. Ovplyvňovanie verejnosti je najdôležitejšou zbraňou teroru. 11.3.2004 sa o tom presvedčili aj Španieli, keď výbuchy v Madride spôsobili porážku favorita Aznara a následný odchod španielskeho kontingentu z Iraku. Tento vplyv médií a priame prenosy vojen v televízií majú tiež za následok citové otupovanie a marginalizáciu násilia. Nehovoriac už o významných komunikačných kanáloch samotných teroristov, ktorými sa stal internet a satelitné telefóny. Informačná diaľnica sa tak rozšírila, že sa dá jednoducho uniknúť a v tomto smere sú teroristi vždy o krok vpred.
Prejdem však k ďalšiemu fenoménu globalizácie a to ku kultúrnemu identifikovaniu sa, nazvime to hollywoodizácia spoločnosti a konzumná post-industriálna spoločnosť. Tento krátky náčrt nám poskytne aj určité východiská do budúcnosti.Globalizácia sa prejavuje asi takto: priemerný Američan alebo Brit, bohatší Slovák alebo Rus a skupina najbohatších napr. na Blízkom východe je si v niečom vďaka globalizácií podobná. Dopredu musím upozorniť, že následný obraz netreba generalizovať, ale poskytuje určitý náhľad potrebný k analýze súčasných procesov. Globalizáciu môžem načrtnúť asi takto: Nezáleží či žijete v Paríži, New Yorku alebo v Košiciach pravdepodobne používate operačný systém MS Windows, možno máte doma kreslo alebo skriňu z IKEI, chutí vám Coca-cola alebo Sprite, túžite po najnovšom módnom hite z dielne Dolce&Gabana, práve vám zvoní mobilný telefón z fínskej NOKIE a kamarát vás volá na Cheeseburger do Mc Donald´s, tam nájdete ako všade na svete (tu hovorí osobná skúsenosť, keďže som robil v tejto firme v Bratislave, Dubline a New Yorku a mal som možnosť navštíviť predajne, väčšinou z dôvodu využitia toaliet, napríklad v Záhrebe, Benátkach, Káhire alebo Jeruzaleme) rovnako upravených a usmiatych zamestnancov, ktorí ponúkajú k objednávke vždy podľa predpisov nejaký dezert. Pravdepodobne sa táto predajňa bude nachádzať v nejakom „ shopping centre“, a keď budete mať ešte hlad, budete si môcť dať k tomu vedľa kebab, pitu alebo hawaiskú pizzu. Samozrejme, keď si potrpíte na detaily, tak sa aj v Bratislave môžete zviesť domov v Yellow Taxi a cestou ešte skočiť do Tesca kúpiť nejaké kvalitné austrálske červené víno na večer. Určite sa bude hodiť k nórskym rybím prstom...
Toto je však obraz, ktorí mnoho ľudí desí. Boja sa, že sa tým pochovajú kultúrne odlišnosti národov a každý bude robiť prakticky to isté a postupne sa staneme len akýmisi číslami v počítačovej dvojkovej sústave. Mnoho ľudí má strach z cudzieho a nového. Tu sa prejavujú určité xenofóbne tendencie, ktoré je v poslednom období výrazne badať hlavne v Európe. Ožívajú démoni z minulosti. Na čiernu listinu sa už nepíšu slobodomurári ale prisťahovalci, ktorí prinášajú skazu a mor. Z tohto dôvodu sa v Rakúsku dostali k moci slobodní FPŐ a vo Francúzsku do druhého kola prezidentských volieb 2002 poloslepý extrémista Le Pen. Treba však na tomto mieste povedať, že prisťahovalci sú pri súčasnej demografickej krivke v EÚ, ktorá je značne regresná, životne potrební. Európania vymierajú a to je holý fakt, rovnako je to v USA v komunite bielych protestantov. Tento fakt by som ale nebral až tak tragicky, nepatrím k ľuďom, ktorí majú nejaké rasové či iné predsudky, preto nevidím problém v tom, že v budúcnosti budú čim ďalej tým viac v popredí iné národy a rasy. Mimochodom, čo sa týka unifikácie spoločnosti, každý má možnosť si vybrať, či bude sedieť v americkej, tureckej alebo indickej reštaurácií a vysťahovalci jasne dokazujú, že národná a kultúrna identita sa dá udržať aj v cudzom prostredí. Jeden národ - Židia dokonca v rámci svojej dlhej diaspóry dokázali, že je výrazným impulzom k ďalšiemu rozvoju. Samozrejme, ak niekto chce žiť v západnom svete musí si uvedomiť, že kupuje nielen výhody ale aj určité povinnosti, medzi ktoré patrí uznanie práv iného a že napríklad týranie svojej ženy je trestná činnosť.
Globalizácia je skutočnosťou a my sa jej musíme prispôsobiť. V tomto vidím určitý problém zo strany Slovenska, keďže táto spoločnosť je vo svojej podstate homogénna - jednotné kresťanské náboženstvo a europoidná rasa. Hospodárskym vývojom však bude aj v našej krajine čím ďalej, tým viac prisťahovalcov a na to si treba zvyknúť. Predpokladám určité body pre populistické a nacionalistické strany ako SNS. Nie nadarmo najviac hlasov získavajú na Orave a Kysuciach, kde videli Maďara možno tak z idúceho rýchlika.
Prejdem k ďalšiemu bodu - Hollywood. Toto predmestie Los Angeles je synonymom filmovej popkultúry. Úloha masmédií je dostatočne známa a kiná si získali obľubu už začiatkom 20. storočia, časom ich síce vytlačila televízia, ale dá sa povedať, že aj tá je založená na rovnakých princípoch. Obraz „ typickej Ameriky“ sa tak dostal do mnohých domácnosti po celom svete a jedno z najfilmovanejších miest sveta - New York pozná skoro každý, aj keď väčšina ľudí do neho nikdy nevstúpi, rovnako ako ani na územie Spojených štátov. Tento obraz, ktorý slúžil najmä počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia ako určitý útek od krutej reality je však značne deformovaný. Buď je nereálne nasladkastý alebo naopak čierno-biely. Americká kinematografia sa dostáva do veľmi zlého svetla, pretože väčšina divákov v Európe dostane na pokrm iba zlomok produkcie. Tento zlomok je vyselektovaný distribučnými spoločnosťami, ktoré síce utlmujú príchod úplného braku, ale aj kvalitných filmov. Keďže však existuje internet, tento problém nie je už taký vypuklý. Táto selekcia trhu však hovorí jasne o mainstreame. Darmo sa budú kritici a intelektuáli rozčuľovať, je to obraz spoločnosti. Osobne to tiež neberiem tragicky, keďže dav chce chlieb a hry. Ťažko si možno v tejto súvislosti predstaviť, že by starovekí Gréci čítali vo veľkom Aristotela, Angličania Miltona alebo Taliani Danteho Aligieriho. Aj tá doba mala svojho Herryho Pottera a Superstar, iba sa v dejinách pochopiteľne nezachovali. Rovnako je to vo vzťahu trubadúrov a J.S.Bacha. Vysvetlenie slova popkultúra je jednoduché, dá sa vysvetliť na pop-corne, ktorý sa poživa horúci, nikto sa z neho nenaje a o hodinu si na neho ani nespomenieme. Je však nevyhnutnou súčasťou našej spoločnosti. Pri tejto príležitosti si spomínam na jednu anekdotu, že Francúzi kultúru tvoria, Angličania jej rozumejú a Američania ju platia.
Dá sa povedať, že globalizácia v najvyššej možnej miere už dávno existuje v metropolách ako Londýn, Los Angeles alebo New York. Dokonca v tomto smere vznikol aj smer tzv. kalifornikácia (californication), ktorá hovorí o úplnom premiešavaní sa kultúr a národov. O tomto procese sa však dá hovoriť iba v liberálno-demokratických krajinách sveta, pretože v iných častiach je značne obmedzená buď kultúrou, hospodárskym rastom alebo režimom (megacities ako Káhira, Díli, Peking alebo Tokio). Avšak aj tieto krajiny sa z nutnosti liberalizácie svetového obchodu postupne otvárajú svetu. Často však majú ekonomické záujmy výraznú prednosť pred dodržiavaním ľudských práv v danej krajine. Špeciálne aktívnym hráčom v tomto smere je Európska únia, hlavne v podpore rôznych diktátorov z celého sveta (Kadáfí, Castro atď.).
Ďalším významným bodom je internet, ktorý sa stal v súčasnosti médiom číslom jeden v globálnom svete. Táto informačná diaľnica, ktorá bola sprístupnená verejnosti a stala sa komerčnou v roku 1993, je obrovským zdrojom informácií, poznania ale aj lží a nepodložených informácií. Na tejto sieti je možné uverejniť prakticky čokoľvek a kriminalita sa veľmi ťažko zisťuje a dokazuje. Je síce pravda, že technicky je kontrola siete veľmi jednoduchá (dokazujú to obmedzenia v Číne a iných diktatúrach), avšak v rámci otvorenej spoločnosti je to zároveň veľmi ťažké. Rovnako, ako nie je možné kontrolovať korešpondenciu, s výnimkou zákonom určených prípadov. Právo na súkromie sa týka aj internetu a problém je v tom, že medzinárodné právo je v tejto oblasti ešte v plienkach. Informatizácia spoločnosti bude postupovať asi najrýchlejšie zo všetkých procesov globalizácie. Tento trend má prakticky na svedomí aj vznik určitého celosvetovo akceptovaného jazyka - angličtiny.
Ďalšou „položkou“ sú antiglobalisti, ktorí sa aktivovali hlavne na prelome storočí (Seatlle, Janov, Praha). Táto agenda je zameraná proti globalizácii, zasadzuje sa za odpustenie dlhov chudobným krajinách a za hlavného nepriateľa pokladajú MMF, NATO a rôzne ekonomické fóra. Nechcem sa veľmi vyjadrovať k týmto ľuďom, majú právo na svoj názor a v niektorých bodoch s nimi, žiaľ, musím súhlasiť. Väčšina ich argumentov však nie je racionálna. Ich pozitívom je vytýčený prst, ktorý núti k určitej sebareflexií spoločnosti. Aj zatracovaní ekologisti, ktorých väčšina argumentov bola domom na piesku, prispeli k diskusií o ochrane životného prostredia a potvrdili argument, že aj prostredie a okolie výrazne vplýva na zdravie a psychiku ľudí. Ináč k antiglobalistom môžem povedať iba tri vety. Väčšina z nich pochádza z bohatých rodín a cesty si financujú otcovou kreditkou. Stretnutia a akcie si dohadujú cez globálnu počítačovú sieť a mobilné telefóny. Väčšina z nich nosí značkové oblečenie. Vo svojej podstate je to v drvivej väčšine u týchto jedincov iba sorelovsky kult násilia. A racionálne argumenty často zanikajú v dave.
Záverom chcem načrtnúť určité prognostické trendy. Globalizácia je nezastaviteľná, musíme sa s ňou vyrovnať. Demografia niektorých krajín (Čína, Turecko, Nigéria, India atď.) dáva predpoklad, že tieto krajiny budú v budúcnosti viac ovplyvňovať trendy. Príkladom môže byť výskum vesmíru po skončení studenej vojny, keď boli preteky v dobývaní vesmíru ideologicky vyhranené. USA aj ZSSR mali na tomto poli nezanedbateľné výsledky. Družice krúžiace okolo sveta boli a sú veľmi významné z dôvodu komunikácie a majú vysokú investičnú návratnosť. To sa nedá povedať o ceste na Mesiac, ktorá stála miliardy dolárov a jej ekonomická návratnosť bola prakticky nulová. V tomto svete Čína, ktorá vyslala ako tretia krajina vlastného kozmonauta na vlastnej rakete, môže byť v budúcnosti výrazne popredu. Súčasné náklady sú astronomické, ale po počiatočnom úspechu môže byť ekonomická návratnosť neuveriteľná (napr. nerastné suroviny a pod.). V tomto smere je možné, že Čína sa stane v tomto storočí mocnosťou na úrovni USA. Toľko k mojim prognózam, na záver by som podotkol, že globalizácia je proces, ktorý je síce nezvratný, ale určite nie neregulovateľný. Záleží iba na nás, ako sa k nemu postavíme. Či pasívne alebo aktívne. Keďže sme od mája 2004 súčasťou Európskej únie môžeme ovplyvňovať svetovú politiku priamo, pretože v mnohých otázkach máme právo veta. Opakujem, záleží iba na nás, ako ho využijeme.
05.04.2005
