V posledných rokoch sa behanie stalo veľmi populárnym športom, kde sa pri verejných mestských pretekoch stretávajú celé rodiny. Beh na dlhé trate je asi jediným športom, pri ktorom je možné na rovnakej štartovacej čiare vidieť víťaza olympiády aj osemdesiatročného šedivého pána. Pekné na behu je to, že každý je víťazom - niekto chce svetový rekord a niekomu stačí dobehnúť. Pevná vôla, prekonávanie a zdolávanie prekážok a priateľská atmosféra priťahuje veľa nadšencov. Netreba ani veľa tréningu, aby človek predbehol moderátora Sajfu :-)
Podľa jedného prieskumu v USA sa vždy výrazne zvyšoval počet bežiacich obyvateľov počas hospodárskych kríz - je to veľmi dobrý spôsob na odbúranie stresu. Je zaujímavé, že človek dokáže predbehnúť aj koňa. Valmir Nunes drží rekord v najnáročnejších pretekoch na svete - Badwater Ultramaratón, keď zabehol 217 km naprieč Údolím smrti v USA, pri teplote vyššej ako 49 stupňov v tieni, za menej ako 23 hodín. Niekoho možno prekvapí, že so zvyšujúcou sa vzdialenosťou, sa zmenšuje rozdiel medzi výsledkami mužov a žien, dokonca v najdlhších ultrabehoch vyhrávajú často ženy.
Najväčšou legendou behu v bývalom Československu je Emil Zátopek, ktorý sa narodil do chudobnej rodiny ako šieste dieťa. Behával s výrazom, ako keby mal o chvíľu umrieť - preto prezývka česká lokomotíva. Je o ňom známe, že niekedy trénoval v lese vo vojenských kanadách s manželkou na chrbte. Na olympiáde v Helsinkách získal dve zlaté medaile a rozhodol sa prvýkrát v živote zabehnúť ešte maratón. Na pätnástom kilometri pribehol k držiteľovi svetového rekordu Jimovi Petersovi, ktorý bežal rýchlejšie, ako ktokoľvek predtým, a spýtal sa ho: „Prepáčte, toto je môj prvý maratón. Nebežíme veľmi rýchlo?" „Nie" odsekol Peters, „veľmi pomaly". Zátopek sa podivil a zrýchlil - cieľovú pásku preťal v novom olympijskom rekorde. Kým dorazili jeho reprezentační kolegovia, už ho držali šprintéri z Jamajky na ramenách a absolvovali s ním čestné kolečko. „Žijeme tak, aby našu smrť ľutoval aj majiteľ pohrebného ústavu", hovoril Mark Twain. Zátopek objavil spôsob, ako behať, aby z toho mali radosť aj ostatné tímy, keď vyhraje. Zátopek po invázii sovietskych vojsk v roku 1968 odmietol vyjadriť vďaku s „bratskou pomocou" a stať sa veľvyslancom športu - namiesto toho skončil umývať záchody a kopal studne.
Aj keď Bratislavsky maratón alebo Night Run sú známejšie komerčné preteky, Rača je tiež známa svojimi behmi do vrchu ako Račianska kúria alebo Memoriál Janka Jakubca. Tento rok sme sa rozhodli rozšíriť bežecké podujatia v Rači aj o cestný beh (popri tradičnom Behu Rendezom) - polmaratón, desiatku, štafetu a detské behy. Jeden okruh (10,6 km) povedie od Námestia Andreja Hlinku v Rači cez tri chotáre po asfaltovej ceste až k Pustému kostolíku v Svätom Jure a späť. Podujatie sa uskutoční v sobotu 28. apríla 2012. Všetci ste srdečne vítaní - či už ako bežci alebo diváci. Rezervujte si tento termín o mesiac. Tešíme sa na Vás! Prihlasovanie on-line je možné tu. Podporiť nás môžete aj vstupom do Facebookovej skupiny.
V článku boli použité informácie z knihy McDougall, C.: Born to Run.
Autor beháva za Three Rabbits Rača :-)
