Je to jedna z vecí, ktorá zjednocuje všetkých. Ak by sa niekto ocitol sám vo vodách oceánu, len tak, bez ničoho, zrazu by bolo jedno, či má peniaze, majetok, vysokú školu, kariéru, uznanie. Všetko, čo by ho zaujímalo je to, ako sa môže zachrániť. V tomto prípade je každý slabý a bezmocný. Obrovské množstvo vody, silné prúdy, hĺbka, naokolo samá voda.
Niekedy sa cítime, akí sme veľkí, koľko sme toho už dokázali, ako ovládame našu Zem. Ak by sa však Zem, alebo niekto, kto ju riadi rozhodol, že na Zemi bude len oceán, nič nám nepomôže. Ani internet, ani jadrové zbrane, najmodernejšia technika, mobily, rakety. Zrazu by bolo všetko jasné, všetci by sme boli na jednej lodi (teda v jednej vode). A všetkých by nás zaujímala jedna vec, a to čo bude s nami ďalej. ČO MYSLÍTE, PRÍDE SUPERMAN?
Ja neverím, že príde superman, ale verím, že niekto náš svet riadi a spraví si s nami, čo bude chcieť. Je to jedna k jednej buď áno, alebo nie. Ak by nič nebolo potom, môj život by nemal zmysel. Ako by mohlo vzniknúť niečo tak obrovské, ako je vesmír úplne samo? Naša Zem, kde zákony prírody fungujú tak geniálne a nekompromisne. Ako to vôbec niekoho napadlo, že všetko vzniklo samo a že my nemáme žiaden zmysel, ani len taký, že sme bábkami v rukách tvorcu, ktorý sa baví na našej bezmocnosti.
Nerozumiem, ako môže niekto prísť k oceánu, pozerať sa na tú obrovskú mrazivú nádheru a necítiť sa maličkým, pokorným voči niečomu takému obrovskému a voči tvorcovi, ktorý dokázal niečo také vytvoriť.
Ja v takej situácii ĎAKUJEM. Ďakujem za všetku krásu, ktorú stvoril a ktorú môžem obdivovať a ktorá ma núti rozmýšľať.
