naivne optimistická duša Zoznam autorových rubrík: Cesto-fotenie, ANGLICKO, RODINA, Spoločnosť?, Zážitko-noviny
Tri malé milé vyplašené tigrované mačiatka zatiaľ netušia, aký budú mať život. Osud ich postavil na štart zlým smerom. Narodili sa mame, ktorá nikomu nepatrí a domov im našla v priestore „nikoho, ktorý si chceme prenajať. Takže teraz tie malé oči pozerajú na mňa.
Ide o vcelku nepodstatný nadsadený príbeh o balzame, z ktorého predsa len niečo vyplýva.
Každý deň, keď sa pozriem ráno do zrkadla, som o deň staršia. Nevnímam to tragicky. Je to tá najspravodlivejšia vec, ktorá na svete je. Každý starne rovnako. :)
Prišla som do banky s celkom dobrou náladou. Tam si však povedali, že mi moju dobrú náladu pokazia a ja budem odchádzať s plačom.
Niekedy sa mi zdá, akoby malé pozornosti nemali význam. Sú to drobné maličkosti, ktoré však robia divy. Ich sila spočíva v tom, že človek ich spraví bez toho, že by musel a to len preto, lebo nemá na ľavej strane pod rebrami len kus červeného krvavého mäsa, ale srdce.
Stalo sa to, keď sme boli na prechádzke v lese. Ja s mojou Tinkou, dalmatínkou. Keď nad tým teraz rozmýšľam, mali sme šťastie. My áno, ale čo ak niekto po nás ho mať nebude.
Ich skladatelia sú už dávno mŕtvi, ale tieto diela prežijú aj nás (dúfam). Sú to len bodky a čiarky, ktoré sú zázračne usporiadané na kusoch papiera. Koľko je takých vecí, čo vydržali 200 a viac rokov a stále nie sú dávno zabudnuté alebo zastaralé? Dnes prišli všetci...
Ešte sa mi nestalo, aby som sa cítila taká maličká a bezmocná. Na mape je Tichý oceán voda, ako každá iná. Ale keď som tam stála pri prílive a sila vĺn ma chcela zhltnúť, oceán sa zdal byť zrazu taký široký a ja úplne bezmocná.
Na Felixa, ktorého som stretla, nikdy nezabudnem. Stal sa mojou nočnou morou a zároveň aj skúškou trpezlivosti, odvahy, sily bojovať a tešiť sa aj z toho, čo mám. Nemyslela som si, že o ňom raz budem písať. Snažila som sa čo najrýchlejšie zabudnúť. Možno som mu už odpustila, ale asi nezabudnem.
