naivne optimistická duša Zoznam autorových rubrík: Cesto-fotenie, ANGLICKO, RODINA, Spoločnosť?, Zážitko-noviny
Tri malé milé vyplašené tigrované mačiatka zatiaľ netušia, aký budú mať život. Osud ich postavil na štart zlým smerom. Narodili sa mame, ktorá nikomu nepatrí a domov im našla v priestore „nikoho, ktorý si chceme prenajať. Takže teraz tie malé oči pozerajú na mňa.
Ide o vcelku nepodstatný nadsadený príbeh o balzame, z ktorého predsa len niečo vyplýva.
Každý deň, keď sa pozriem ráno do zrkadla, som o deň staršia. Nevnímam to tragicky. Je to tá najspravodlivejšia vec, ktorá na svete je. Každý starne rovnako. :)
Prišla som do banky s celkom dobrou náladou. Tam si však povedali, že mi moju dobrú náladu pokazia a ja budem odchádzať s plačom.
Každý deň idem v práci na záchod a každý deň ma tam čaká prekvapenie. Raz silnejšie, raz slabšie.
Niekedy sa mi zdá, akoby malé pozornosti nemali význam. Sú to drobné maličkosti, ktoré však robia divy. Ich sila spočíva v tom, že človek ich spraví bez toho, že by musel a to len preto, lebo nemá na ľavej strane pod rebrami len kus červeného krvavého mäsa, ale srdce.
Tento kurz je určený pre prekladateľov, ale aj širokú verejnosť, ktorá pociťuje únavu z príliš rozsiahlej znalosti ANJ.
Kusy papiera, za ktoré sa zabíja, podvádza, klame, ničia sa dobré vzťahy a rozpadajú rodiny, tuším odvtedy, ako sa začali používať. Robíme všetko preto, aby sme ich zarobili čo najviac. Niekedy mám pocit, že je to zmysel života, mať čo najviac. A hlavne, nájsť čo najlepší spôsob, ako zarobiť čo najviac pri najmenšom úsilí, alebo...
Mám zopár fotiek, spomienok a zážitkov z Anglicka, kde sme si nažívali sami, ďaleko od domova.
Stalo sa to, keď sme boli na prechádzke v lese. Ja s mojou Tinkou, dalmatínkou. Keď nad tým teraz rozmýšľam, mali sme šťastie. My áno, ale čo ak niekto po nás ho mať nebude.
Ich skladatelia sú už dávno mŕtvi, ale tieto diela prežijú aj nás (dúfam). Sú to len bodky a čiarky, ktoré sú zázračne usporiadané na kusoch papiera. Koľko je takých vecí, čo vydržali 200 a viac rokov a stále nie sú dávno zabudnuté alebo zastaralé? Dnes prišli všetci...
Mňa osobne v autoškole veľa nenaučili. Jediné, čo som naozaj vedela, boli pravidlá. Myslíte, že mi to stačilo?
Deti rozvedených rodičov to nemajú v živote ľahké. To, čo je pre deti z bežnej rodiny normálne, ony si musia odtrpieť a odplakať. Asi najťažšie obdobie sú Vianoce, kedy sa rozhoduje o tom, kde budú tráviť Štedrý večer, či s mamou alebo s otcom.
Každý z nás by mal absolvovať výstup na Kriváň, aspoň raz. Boli ste tam už? Chcete, plánujete, túžite raz ísť? Raz sa tam možno dostanete. SME vás však už dávno predbehlo. Neveríte?
Fajčiari alebo nefajčiari. Každý sa dožaduje svojich práv, práva na výber, či budem, alebo nebudem fajčiť, právo na čistý vzduch. Ako to vlastne je?
Pri vtipoch o blondínkach, policajtoch, záhorákoch, rómoch, ženách, svokrách, doktoroch, homosexuáloch, starých ľuďoch... sa vždy niekto môže uraziť, nikdy neviete, kto je policajt, prípadne záhorák, doktor (blondínku spoznáte ľahšie). Ale pri vtipoch o zvieratkách sa smejú všetci, sú vhodné do každej spoločnosti. Nemusíte sa báť, že vo vašom publiku sedí lev, medveď alebo zajac. Podľa mňa ani to nie je vždy isté. Prečo?
Išli sme na chalupu, a zobrali sme aj neter. Viete, ako to na takej chalupe chodí, nie je to ako doma. Ste v prírode a ona je všade okolo vás, naozaj všade. Neter všetko vnímala a svojimi hláškami nám spríjemňovala pobyt. Poviem vám jednu z nich.
