mary dubekova
Psy
Každý, naozaj každý deň sa na mňa usmieva, víta ma, čaká, kým ju poškrabkám.
naivne optimistická duša Zoznam autorových rubrík: Cesto-fotenie, ANGLICKO, RODINA, Spoločnosť?, Zážitko-noviny
Deti rozvedených rodičov to nemajú v živote ľahké. To, čo je pre deti z bežnej rodiny normálne, ony si musia odtrpieť a odplakať. Asi najťažšie obdobie sú Vianoce, kedy sa rozhoduje o tom, kde budú tráviť Štedrý večer, či s mamou alebo s otcom.
Pri vtipoch o blondínkach, policajtoch, záhorákoch, rómoch, ženách, svokrách, doktoroch, homosexuáloch, starých ľuďoch... sa vždy niekto môže uraziť, nikdy neviete, kto je policajt, prípadne záhorák, doktor (blondínku spoznáte ľahšie). Ale pri vtipoch o zvieratkách sa smejú všetci, sú vhodné do každej spoločnosti. Nemusíte sa báť, že vo vašom publiku sedí lev, medveď alebo zajac. Podľa mňa ani to nie je vždy isté. Prečo?
Išli sme na chalupu, a zobrali sme aj neter. Viete, ako to na takej chalupe chodí, nie je to ako doma. Ste v prírode a ona je všade okolo vás, naozaj všade. Neter všetko vnímala a svojimi hláškami nám spríjemňovala pobyt. Poviem vám jednu z nich.
Bol to veľmi zvláštny pocit. Veľké brucho, ktoré ide prasknúť a prvé kontrakcie. Neistota pred prvým pôrodom, obavy, ako to dopadne, bolesť, ktorá príde a nakoniec radosť z dieťaťa. Všetko toto som prežívala a čakanie na zhusťovanie sa kontrakcií a odchod do nemocnice bolo nekonečné. To som však ešte netušila, že...
Ráno skočím pod električku (plánujem si svoj koniec). Nikto viac mi tu nebude rozkazovať. Nebudem sa musieť trápiť. Nič ma nebude bolieť. Konečne odídem z tohto škaredého a podlého sveta, už nikdy neuvidím tých odporných ľudí (prebieha mi v mysli). Na Račku, tam je veľká premávka, proste sa rozbehnem a potom nech sa deje, čo chce. Pre istotu sa poistím a predtým rýchlo zhltnem pár tabletiek. Tak! Aby som si bola istá.